Březen 2012

Horí ohník, horí...

31. března 2012 v 19:21 | Ryuki Chinto |  Original Arty
Môj dnešný pokus o zahnanie výtvarného dokopy-ničnerobenia, pretože v posledných týždňoch produkujem iba čmáraniny, ktoré končia v mojom školskom trhacom bloku zo Spidermanom na obale.
Neviem kresliť oheň. A takisto, tieňovanie je iné, ako robím zvyčajne a s výsledkom nie som spokojná. Napriek tomu to vešám na internet už len kvôli tomu, že na tie šaty som zabila moju poslednú funkčnú červenú farbičku. ^^; Je to dievča zo starého príbehu, ktorý sme vymýšľali ešte v siedmom ročníku na základke s Lily. A keďže prerábky sú dobrá vec na precvičovania, ujala som sa toho a vzniklo mi z toho takéto niečo. ^^;

Another life-ruiner

31. března 2012 v 19:14 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Alebo len ja mám také šťastie na epizódy...

Včera večer som si opäť po rozdýchaní The end of Time zasadla k Doktorovi, ktorý práve bežal na Animaxe. Stihla som dvojdielovku, bohužial, bez prvého dielu... ale vďaka krátkemu zhrnutí na začiatku mi bolo takmer všetko jasné. Už som si aj myslela, že prežijem bez ujmy, ale to by nebolo to ono, však? Rory! T-T Síce som ho videla prvýkrát v tomto dieli, ale... Amy ma vyprovokovala k slzám, asi takýmto pôsobom:


A tak sa stalo, že po celkovo 4 zhliadnutých epizódach som fňukala tri a pol krát. Asi by som to mala začať pozerať pravidelne a nie robiť pravidelné týždenné výseky a schytať všetko naraz. Aj keď na emocionálny výlev z vyššie spomenutého The End of Time v tomto seriáli nebude mať už asi nič. A v najbližšej dobe budem vyzerať asi takto:


A teraz z iného súdka. Zajtra je deň bláznov a ja sa teším, ako môj internetový život budú ruinovať nie len smutné animačky na Tumblr, ale aj administrátori kadejakých stránok, na ktoré ma moje pripojenie zajtra zavedie. Naposledy mi Trollface kradol ikony a komentáre, tak som zvedavá, čo to bude tento rok. Aj keď mám pocit, že Anonymous si prvý apríl posunul už na dnes, vzhľadom na to, že z obávaného pádu internetu nie je nakoniec nič. A všetci tí, čo to hlásali hore dolu sa niekde určite smejú na tých článkoch plných návodov na získavanie IP adries, ktoré zachvátili blogy a stránky po celom svete, aby ctení závislí užívatelia náhodou nostali bez Fejsbúku. Ale priznávam sa, IP adresy som si zisťovala taktiež - ale z iných, študijných dôvodov, lebo výhovorka typu "Prepáčte pani profesorka, ale Anonymous zhodili internet" by asi v škole nezabrala.

A keď tak spomínam školu a prvý apríl, nemôžem nespomenúť, že v pondelok sa zo mňa na 45 minút stane profesorka chémie. Už dnes som vynaložila energiu a ča na miernu prípravu a hneď ako dokončím svoju dennú internetovú rutinu sa púšťam do ďalšej práce. Kto by to bol povedal, že riadenie školy dovolí na jeden deň prehodiť profesorov so študentmi? Zrejme nikto, keby to bolo zadarmo. Má to ale jeden háčik - študent z to dostane známku a bude sa mu to rátať ako odpoveď.^^; Dúfam, že profesori budú zhovievaí, predsa len, robíme to prvýkrát. ^^;

A na záver... viete ako vie človeku ešte viac zdvihnúť už tak dobrú náladu fakt, že zo školského rádia moderovaného študentmi a púšťaného cez veľké predstávky zaznie "Stayin' alive"? *tvári sa, že si to so spolužiakmi vôbec nepospevovava*

And that´s all I wanted to say, so goodbye and have a nice day!


Procedure begin

28. března 2012 v 19:36 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Begin
Image1.Canvas.TextOut( 10, 10, ' Zdravím, spoluobčania');

Vzhľadom na zajtrajšiu písomku z programovania, z ktorej okrem zopár príkazov, ktorými som začala tento článok, aby som pôsobila aspoň trochu inteligentne, nič neviem rozhodla som sa teda napísať tento informaticky založený článok. Bohužiaľ, naša iniciatíva presvedčiť pána profesora, aby nám písomku odložil s tým, že cez prázdniny vypracujeme veľmi obsažnú domácu úlohu, bola neúspešná. Vzhľadom na skrátené vyučovanie budú podmienky ešte zhoršené, ale to študentov ktorí by odovzdali nefungujúce programy tak či tak nerozhodí. *a ja len dúfam, že mám správne informácie a moja dnešná snaha o "nadbehnutie" prinesie nejaké ovocie.*

Našťastie budúci týždeň o takomto čase už budem vegetiť s čistým svedomím, že nemusím nič robiť. Prázdniny sa blížia. A s nimi aj nadchádzajúci májový Anime Fest v Brne, na ktorý sa poprvýkrát vyberiem práve tento rok. Lenže zohnať lacné ubytovanie v blízkosti výstaviska... *búcha hlavou o stenu* ... je to obtiažnejšie ako som si myslela... najprijateľnejšie cely má hotel vzdialený 5 kilometrov. Nevadí, ja niečo vyhrabem!

A teraz... sa radšej vrátim ku svojim kódom a procedúram... len preistotu. ^^;

end;


end.
Application.Terminate

Priateľ

25. března 2012 v 20:37 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Konečne sa mi podarilo nakopnúť tvorivú činnosť!

Aspoň trošku... po papierových vystrihovačkách, na ktorých som pracovala posledné dni *áno, trochu mi preplo a ku Tardis pribudol aj od základov podomácky vyrobený Doktor* som sa konečne dostala k niečomu typickejšiemu - a vzhľadom na nepekný fakt, že mi BBC zožiera mozog si to teraz odniesol Sherlock. Strávila som nad tým popoludnie a ani ma neťažilo svedomie zo zajtrajších písomok. Aj tak mi zobrali hodinu života prechodom na letný čas.

Takže takto. Počítač sa nepekne búril, keď som čistila skeny, blog mi pôvodnú verziu odmietol natiahnuť, musela som to zmenšovať. *čudujem sa, keď to v origináli má dve A4 strany na výšku* Technika sa spikla proti mne. Ako vždy. ^^ A Molly... nevyzerá ako Molly. *ale nejako ma to po tých hodinách netrápi*

That's all ^^

WHO? - The Doctor Who Musical Experience

23. března 2012 v 19:33 | Ryuki Chinto |  Doctor Who

I blame Kadet. And Tumblr. A túto pesničku mám v slúchatkách od rána. Nemôžem si pomôcť, autor si zaslúži ocenenie. Pekne vám rozpovie celý obsah Doktora, aj keď o ňom nemáte ani tušenie, dokoca angličtina je podľa mňa 95% zrozumiteľná, ak si to vypočuje viackrát, v pohode porozumiete všetkým slovám. ^^ A ten optimisticky naladený rytmus mi pomhol ráno pridať do kroku, keď som ráno musela šlapať dve zastávky mestom. ^^ Nie je nič lepšie na začiatok dňa!

David Tennant I miss yooooou!

Niektoré smrtiace suroviny...

23. března 2012 v 19:12 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Ja som hovorila, že namontovať obrazovky na premietanie reklám do autobusov MHD nebude dobrý nápad.

Dnes sa mi to osvedčilo na plnej čiare. Celú cestu zo školy som dookola počúvala túto vetu spolu s ďalšími spolucestujúcimi, pretože niekde v tom zariadení zrejme nastal skrat, obraz sa zasekol niekde uprostred veľmi poučnej reklamy o toxických odpadoch a zvuk opakoval bez prestávky ako v slučke stále dookola to isté. Najprv mi to prišlo otravné, potom som sa na tom posumievala a nakoniec som prešla do stavu úplnej ignorácie, čomu dopomohl aj fakt, že ctené slúchadlá z uší von nedávam. Bolo vtipné pozorovať výrazy ľudí, ktorí nastupovali na každej ďalšej zastávke a s počudovaním sledovali zaseknutú obrazovku.

Celkovo dnešný deň bol jeden z tých mojich "šťastných", kedy človeku všetko padá z rúk, potkne sa na každom schode, obrubníku či prahu a ujde mu každý dopravný prostriedok. Ráno sa opäť niečo stalo na električkovej trati, čo ma donútilo vystúpiť o dve zastávky skôr a šlapať okrem mojej tradičnej 10 minútovej prechádzky zo zastávky ku škole zopár stoviek metrov navyše. To by ešte nebolo také hrozné, ale ten fakt, že po prešlapani jednej zastávky sa vaša električka normálne pohne ďalej a vy ste na pol ceste medzi zastávkami, to vás donúti ironicky sa pousmiať. A pridať do kroku.

A to je na dnešok všetko. Vonku je teplo ako v lete, zajtrajšok strávim štúdiom biológie a chémie a budem sa modliť, aby tá písomka z chémie nakoniec nebola, ako sa často stáva. *naposledy odkladali písomku tri mesiace* A teraz... idem si vykompenzovať tvorivú činnosť!

That's all I wanted to say, goodbye and have a nice day!




Ako si vyrobiť časové plavidlo

22. března 2012 v 21:21 | Ryuki Chinto |  Iná tvorba

Keďže dnes po škole naozaj nebolo čo robiť vzhľadom na moju študijnú aktivitu zo včerajška a kresliť sa mi nedarí tak, ako by som chcela, pustila som sa do inej tvorivej činnosti - papierová Tardis!! Síce mi dala zabrať, nemala som žiadne referencie ani bázy z internetu - od prvej čiarky do posledného záhybu som sa s ňou babrala osobne. ^^; A aj tak som zabudla na návod na dverách!! *vyfarbuje a zrazu uuuups, návod nebude, už je to modré* Mamka mi ju okomentovala slovami "S tým by som sa nebabrala, aj keby mi za to platili. Si blázon." Možno... ale iba trošku. ^^


Deň potom.

20. března 2012 v 21:56 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Potrebovala som ich dostať z hlavy.

Načmáraní v škole, chudák Master má useknuté z hlavy a Doktor má nejako nakrivo tvár... A takisto sú to prvé pokusy o načmáranie ich dvoch. *pôvodne bol iný zámer, ale bola som na verejnom priestranstve, ešťe vo vzdelávacom ústave* za bežných podmienok by sa niečo takejto kvality na svetlo sveta nikdy nedostalo, ale stále som v štádiu rozdýchavania včerajška. Nejaké námietky? Nie? Super. Som rada, že si rozumieme.

... a času koniec nebol.

20. března 2012 v 19:08 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Ale zato som prežila ďalší emocionálny šok...


Podarilo sa mi to. Úspešne som si vydupala svoju hodinku pri telke. A... prežila som druhý Reichenbach. Pričom som pri Sherlockovi ani toľko času na vyfňukanie nemala, vzhľadom na rýchly spád udalostí. Ale Doktor... to bolo pomalé, bolestivé zabíjanie diváka všetkým čo sa dalo. Kabína so žiarením, tak to už bolo na mňa veľa... a o poslednej uspávanke ani nehovorím. A Master sa obetoval... *a ja som tam chcela objatie, aspoň po vete "Čo by som bez teba robil..."*

Dnes chudáci spolužiaci museli počúvať všetky detaily z celej epizódy, ale ja sľubujem, že zajtra už dám pokoj... sľubujem. *ale v hlave to budem mať ešte dlho* A dokoca ani nie som unavená, ako som čakala, vzhľadom na to, že diel končil o štvrť na jednu... našťastie bol rozvrh na mojej strane a v utorky v ňom prvá hodina chýba, takže som mala o trištvrte hodinky na spanie dlhšie.

A včerajší zážitok sa odrazil aj na mojej dnešnej tvorivej činnosti... ak sa skeneru bude chcieť spolupracovať. Tak ja to skúsim. ~

Tak a to je všetko, srdce som si vyliala a spokojne idem premýšľať nad nesmrteľnosťou Time Lordov chrústa. Zatiaľ ~



To je vražda, povedala.

18. března 2012 v 21:40 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
A úplne.

Všetko to začalo v sobotu... keď Animax vysielal prvú epizódu Doktora - Koniec Času. Samozrejme, nekresťanský čas, ale statočne som visela na telke do štvrť na jednu... aj s vedomím, že som odsúdená na sklamanie, lebo druhú epizódu odvisielajú v pondelok o tom istom čase a vzhľadom na ten nepekný čas je to pozrieť nemožné... prečo keď je Doktor ten Time Lord nemôže presunúť svoj seriál o hoďku, dve v programe? Ach jo...

Pokračovalo to dvoma prechádzkami, ktoré som absolvovala v piatok aj sobotu... pričom sme Lilynho psa premenovali na "Quatrro Formaggi", našli sme Tardis, ktorá bola bohužiaľ iba modrou Toi Toikou a stihla som sa Tenshi povyhrážať, že ak ma ešte raz vyfajčí, budem ju zabíjať pomaly a bolestivo až kým jej neprasknú dýchacie vaky. *zdieľam meno so značkou cigariet*

Mimoto som preliezla obuvi a vytiahla bicykel - čo mi na energii nepridalo, práve naopak... Ale bolo to pritom také krásne... skoro som zabudla, aké to je sadnúť na bicykel a previezť sa... a ešte keď v slúchatku *áno, slúchatku, jazdím zodpovedne, s jedným, aby som počula zvuky ulice* kombinácia Geronimo a AC/DC.. proste náthera ^^ Len tá svalovka potom z upadnutej kondičky po zime... *ak som nejakú kondičku vôbec mala*

Horšie to bolo po návrate domov.. prišla návšteva... s dvomi deťmi. Ja som vždy hovorila, že to s deťmi neviem... a ešte s takými ako tieto, že človek len čakal, kedy si narazia hlavu do rohu nábytku. Ale... úspešne sa mi ich podarilo ukľudniť... aspoň na chvíľu. A keď odchádzali, mala som pocit, že som viac unavená ako oni. Prežila som, ale chcem mať od detí na chvíľu pokoj... ^^;

A dobrá správa nakoniec! Ako tak pozerám na stránku Comics & Manga Booku... zisťujem, že som v zimej súťaží Comics manga Winter 2 obsadila tretie miesto!! ^^ Takže... teraz idem oslavovať, budem v zborníku Comics & Manga Book 6! ^^ Jupíí!! ^^


Zostaň...

14. března 2012 v 22:32 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Nedokázala som si pomôcť...

Keď som po dlhom hľadaní dobrého screenshotu narazila na obrázok, ktorý vyhovoval mojim požiadavkám na referenciu, aby som ju mohla použiť ako podklad, neodolala som. Občas si človek jednoducho musí nakresliť aj niečo týmto "podvodovým" štýlom, aby upokojil svoje vedomie a svedomie.

Polčas.

14. března 2012 v 19:50 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Pre mňa je to jednoznačne dnešok.

Pred dvoma rokmi o takomto čase som sedela na testovaní Monitor 9. Snažila som sa zo seba vytlačiť čo najviac správnych odpovedí, čo sa mi nakoniec nepodarilo presne podľa predstáv, takže som mala príchod na strednú školu tak trochu skomplikovaný prijímačkami.

A presne o dva roky o takomto istom čase budem tiež sedieť v triede, na trochu inom testovaní - a tou je Maturita. Som v polovici svojho stredoškolského žitia a polčasovú prestávku si budem užívať zajtra, ako maturitné voľno, kvôli vyprataniu tried pre písomné skúšky. A úprimne dúfam, že ten polčas nebude pre mňa polčasom rozpadu...

Ale vzhľadom na moje dnešné šťastie som o tom práve na milisekundu zapochybovala. Hneď ráno pri ceste do školy sa pokazila električka, ktorej som cestovala. Trochu ma znervóznil fakt, že do školy mi chýbali ešte 4 zastávky a hodinky neúprosne ukazovali 7:33, pričom sa brána zatvára na 7:40. Dva vozne ľudí vystúpili uprostred križovatky a snažili sa spoločnými silami prísť na to, ako sa čo najrýchlejšie dostať do svojej cieľovaj stanice. Z opačného smeru ale práve prichádzala druhá električka, ktorá šla rovnakým smerom - našťastie pre nás, na nešťastie pre cestujúcich v tom jednovozňovom dopravnom prostriedku. Bolo zábavné sledovať tie zhrozené pohľady cestujúcich v poloplnej jednovozňovej dvojke, keď sa do nej práskali takmer všetci cestujúci z plnej dvojvožnovej sedmičky. Bolo to ako cestovať v konzerve v kyslom náleve s hŕbou sardiniek, ale do školy som dorazila načas.

Druhá sranda nastala pri ceste domov. Už len fakt, že som ani s poriadne zapnutým kabátom dobehla na autobus, v ktorom som o pár minút narazila zadnú časť tela a roztiahla som sa, aká som dlhá, *čo vôbec nie som, ale, ale tak sa to hovorí* na chrbát na podlahu autobusu. Zopár mojich rovesníckych spolucestujúcich z toho malo zábavu, ale poľutovali ma aspoň postaršie dámy slovami "Keď brzdí ako blázon..." Takže som si hneď zaprášila svoj tenký kabátik, ktorý som prvýkrát po zime vytiahla, vzhľadom na včerajších 14 stupňov a slnku... *to, že dnes bolo už len čosi pod 10 a bolo celý deň pod mrakom s vetrom, to je už druhá vec.*

Ale nemôžem sa sťažovať, zajtra je voľno, vyspím sa a potom si užijem piatok a víkend... a zasa budem vyspávať.


Existencia ostáva.

11. března 2012 v 22:18 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Je nedeľa večer.

Zajtra je test z angličtiny. A maturitný týždeň. Voľby sú rozhodnuté. Vyhral to Smer a Fico zostaví vládu.

Vonku zasa prší a fučí tak, že mám pocit, že nám to za chvíľu vyvalí balkón. Som vyháňaná spať, napriek tomu sedím na blogu a píšem tento blbý článok.

Výsledky zimnej súťaže Comics Manga Winter 2 na facebooku ešte nie sú, mimoto ma facebook začína vyhadzovať a to sa stránka ani nestihne donačítavať. Diskriminácia ľudí, čo nemajú účet. Ale ja som spokojná.

A ak si rýchlo nezoženiem Doktora, začnem asi so spoolermi... alebo si každý piatok zasadnem k Animaxu a od 23.00 do polnoci bude doktorovská hodinka.

Amen.


84 aka 221B: Staff

9. března 2012 v 20:01 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Takže, keď už s Dankou zdieľame tú skrinku na Baker Street, musíme si niečo ujasniť...

Išla som na to zložitými okľukami, dokonca som spísala zoznam vlastností, ale to k ničomu neviedlo - vyšiel nám rovnaký počet vlastností z jedného aj z druhého charakteru. Ale nakoniec sme sa zhodli na tom, že takto to bude najlepšie *ja by som Sherlockovskú povesť pokazila svojou hyperaktívnou povahou* - a prečo to hneď nerealizovať? Hodiny v škole sú občas nezáživné a ak má človek po ruke nejaké farebné médiá od pier až po fixky, dopadá to aj horšie. ^^;

A naša skrinka na Baker Street dostala oficiálnych obyvateľov, amen. ~ Už len zohnať Moriartyho.

Pokazené.

8. března 2012 v 8:53 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Všetko je pokazené...

Ospravedlňte čas a obsah toho článku, ale osoba nemá veľa času, pretože sedí na hodine informatiky a snaží sa naprogramovať nejakú tú kružnicu pomocou konštánt na počítači, ktorý nefunguje, pretože padol školský server...

Pán profesor chvalabohu odišiel na prestávku a tak učebňu informatiky okupujem iba ja a ďalšie tri spolužiačky... mala som na dnešnú hodinu prekný plán na stiahnutie hudby ako je "Geronimo" alebo zvuk pristávajúcej Tardis, ktorý som mala v pláne použiť ako nový typ signálu textovej správy, ale padnutý server narušil moje plány, pretože to nie je kam uložiť... ale aspoň nemôžme písať písomku z programovania.

Inak sa mi darí, prežívam, snažím sa dožiť hnusný školský týždeň a dúfam, že si cez víkend spravím trochu voľného času a dostanem sa aj ku kresleniu a čítaniu. Musím využiť zopár posledných voľných chvíľ, vzhľadom na to, že som si za semináre to tretieho ročníka a za moje maturitné predmety vybrala matematiku a informatiku. Oficiálne, už nie je návratu, prihláška je odovzdaná. Amen.

Zvoní, za chvíľu sem naklusá profesor a bude odomňa chcieť výsledky mojej úpornej snahy o to, aby sa tie kruhy napráskali do tej malej pracovnej plochy a aby mali presnú polovicu rozmerov plochy bez toho, aby som vynaložila nejakú extra efektívnu mozgovú činnosť, aby som to vypočítala. Príkazy. Na všetko sú príkazy. Len sa ich naučiť... a prežiť s nimi dva roky na seminároch.

A ja sa vraciam naspäť ku begin a end. Geronimo!!


Kráti sa to

4. března 2012 v 13:43 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Keďže sa mi blíži termín, kedy musím odovdať prihlášky na nepovinné predmety, dnes som trochu času strávila na Googli.

Dobrá správa: Našla som školu svojich snov.

Zlá správa: Nachádza sa vo Walese.

Trochu od ruky, hmm...

No nič, tak ja idem hľadať ďalej... a snažiť sa nestratiť nervy pri počítači, ktorý si zasa robí čo chce.

... ale aspoň vonku pekne svieti slniečko ^^


Cigaretka na dva ťahy...

3. března 2012 v 20:57 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

... krátka silná, ako život,
v dyme s tebou stojím nahý,
platonicky, celkom živo...

Dnes ma z rádia zasiahla táto pesnička. A ako som sa tak započúvala do textu, napadlo ma niečo, čo som tresla na papier a potom do Photoshopu. S výsledkom nie som spokojná, ale... všetko mi to do seba zapadalo, od textu, cez atmosféru pesničky a klip to celé podčiarkol.