Duben 2012

He loves you!

30. dubna 2012 v 16:54 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Miláčik prvej triedy ~

Čo vznikne, ak zoberiete takú a takú organickú hmotu, dáte ju do vhodného prostredia, chováte si ju ako marišku a ožiarite to šrubovákom? Správna odpoveď. Aj keď pôvodný zámer bol trochu iný, Fluffy nemal narásť do takýchto rozmerov... ale je neškodný, len trochu mäsožravý, budeme v TARDIS potrebovať veľký mrazák... alebo ako pokusy jednej Time Lady nedopadli úplne podľa predstáv... ^^; Ale Fluffy si Doktora obľúbil... len či to je obojstranné...

Dobre, deň núteného voľna robí s chorým človekom divy. A vzhľadom na to, že nie som veľmi v stave poriadne kresliť, aj to tak potom vyzerá. A takisto keď po chvíli farbenia zistíte, že vám chýba správny odtieň fialovej, môže vás poraziť a ste odkázaní na Photoshop. A kombinovanie z duše neznášam, ale čo sa dá robiť. No čo, aspoň niečo. ~


Domáci outfit

29. dubna 2012 v 15:56 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

A skener opäť raz zničil prácu.

Pôvodná verzia vznikla v škole cez prestávku, kde som referencie hľadala na prvom mobile s wifi, ktorý sa mi dostal pod ruku. Chcela som totižto nájsť Time Lordský monďúr. A toto čo som na chudinku Biologičku natiahla bol prvý návrh, ktorý bol viac menej použiteľný - neviem prečo, ale tie rimansky pôsobiace plášte mi nejako nie sú sympatické. ^^;
Bingo, OCčko. Pretože moje myšlienkové pochody sú rýchlejšie ako moja schopnosť sa rozhýbať k pozeraniu seriálu. ^^;

Plavecký Drienica 4/2012

29. dubna 2012 v 15:12 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Deň prvý

Po večernom balení som sa nevedela zbaviť pocitu, že som na niečo dôležité zabudla. Poznáte ten pocit, keď máte všetko zbalené, všetko na zozname odškrtané, ale aj vám roum zožiera pocit, že niečo podstatné necháte doma... na pochybnosti nebol čas, odchod sa blížil! Autobus si pre nás pripravil ďalšie nepekné prekvapenie - nedostatok miesta. Chudák Samo stál v uličke a striedal sa s profesorkou na jednom sedadle. Cesta netrvala dlho - ale aj za tú hodinku a štvrť si dokážete vypočuť repertoár tých najlepších pesničiek, ktoré Viki úspešne pretrpela. *Ge ge e jo jo uh la la hmm let's go, Geronimo!* Pred ubytovňou sme tŕpli 20 minút, kde sme boli peknou atrakciou pre študentov, ktorí už ubytovaní boli. Nevermind. Ubytovanie bolo dosť biedne vzhľadom na to, že 7 ľudí na jednu kúpeľňu je dosť, hlavne v ranných a večerných hodinách. Mali sme bývať na izbe číslo 221. 221! Lenže nám ju vyfúkli chalani a skončili sme na 215, čo už také kúzlo nemá. Popoludnie zahrňovalo prechádzku á la krátky úvod do toho, čo nás najbližšie dni bude čakať. Odhliadnuc od faktu, že nám netiekla teplá voda, nasledovala najpokojnešia noc pobytu.

Deň druhý

Budík zvonil, nikto nevstával. Môžem sa pochváliť, že každý deň som bola na nohách prvá z celej izby. A to som si myslela, že mám problémy s ranným vstávaním. Po raňajkách nasledoval šok. Ideme sa vyškrabať k Lysanke. Hodina štvrť chôdze do kopca. Za ešte krajšieho počasia. Najprv zima, potom teplo na krátky rukáv a hore kosa, že človek vyfukoval paru. Asi trikárt som si myslela, že to vzdám, ale keď nám turisti schádzajúci dole povedali, že je to už iba 5 minút cesty, povedala som si, že to zvládnem. A zvládla! A cesta dole bola ešte horšia ako cesta nahor. Cesta bola šmykľavá a nohy slabé. poobede som si povedala, že odmietam čokoľvek športové absolvovať. Bohužiaľ, nestalo sa, bola som zatiahnutá do volejbalu a vybíjanej. Nevedela som sa dočkať, až zaľahnem do postele. Danku síce o desiatej vyhnali z našej izby, lebo nebývala s nami, ale o trištvrte na dve sa vrátila a spala u nás - podelili sme sa o moju posteľ, aj keď som vraj v noci do nej šťuchala a kradla jej deku...

Deň tretí

6.45 sme mali predčasný budíček vzhľadom na to, že v noci načapali zopár študentov pri nelegálnej činnosti a za trest sme sa za 15 minút mali dostaviť pred budovu oblečení ako na túru. A vojenský výcvik sa začal. Dvojrad, žiadne odvrávačky, nikto nebude sedieť, všetci buete za trest stáť a čakať, kým sa zvyšných 18 ľudí, čo chýbalo spamätá a dostaví sa na ranný pochod. A aj bol, 20 minút chôdze do kopca, pred raňajkami. S prázdnym žalúdkom sa pochoduje dosť biedne, ale našťastie ma zachránila hudba. Celý deň sa opäť niesol v športovom duchu, aj keď moje zásoby energie boli na dne, tak som si vyžiadala piepustku na lavičku, kde som sa pokúšala kresliť a povzbudzovať vo futbale. Medzičasom som Simu nakazila s Nyan Nyan a Samovi som stihla vyspoilerovať polovicu Doktora, ale povedal, že si to doma stiahne a pozrie... zistili sme, že Jožo dokáže kriviť časopriestor a že až dosiahne tvrdou prácou na svojom tele 100 kíl bude sa jeho gravitačné pole biť s gravitačným poľom Zeme a chod vesmíru sa zmení a Zem sa začne krútiť okolo neho. Podkopali sme zákony fyziky a zrušili teóriu relativity. Svet sa obrátil hore nohami, čo sa potvrdilo aj na večernej diskotéke, kde bol spolužiak donútený tancovať na stole bez vrchného dielu oblečenia... a nie jeden. DJ neplnil priania tancujúcih, tak som to po Nirvane vzdala, lebo moje končatiny robili čo sa im zachcelo. A konečne tiekla teplá voda!

Deň štvrtý

Od rána na programe balenie a čítanie, keďže skicár bol zbalený a program skrátený. Pasívne som odmietala akúkoľvek športovú činnosť. Zvyšok skupiny mal aspoň šport kombinovaný s plávaním, ale môj "plavecký" by sa kľudne dal premenovať na "turistický" alebo "športový", lebo s plávaním nemal absolutne nič spoločné. Cestou domov nás trápilo ešte menej voľného miesta v autobuse, takže v 42 miestnom autobude sedelo 45 ľudí, plus mikrobus, ktorý nás verne sprevádzal až do Košíc. Zašťúplila som si uši a za obľúbených tónov som polovicu cesty domov prespala.

A teraz to všetko na mňa doľahlo, lebo sa cítim ako "one step from regeneration" - chytila ma chrípka. To mám za tú snahu aktívne sa zapájať do aktivít! Nevadí, zážitok to bol a ja som celkom spokojná, aj keď podmienky mohli byť o trošku lepšie. Ale nevadí! I regret nothing!




Búdka v lese

26. dubna 2012 v 18:40 | Ryuki Chinto |  Fotky

Takéto niečo sa mi priplietlo do cesty v Drienici...

Človek si ide na túru a čo nestretne - modrú búdku na okraji lesa neďaleko hotela... bola síce telefónna, ale bola modrá! A opustená. Nemala už ani ten vyššie spomínaný telefón, sklo chýbalo a celá bola zrdzavená a naklonená. Ale ani to ma neodradilo od toho si ju odfotiť. A na druhý deň sa otfotiť spolu s ňou. Síce nebola zvnútra väčšia a nestrela som ani čudného pána s motýlikom, ale bolo to jedno z prekvapení, ktoré ma v Drienici stretli. *pretože mali vybavenú izbu s číslom 221, ktorú im bohužiaľ potom niekto vyfúkol* Ale o tom potom. Nastupovať, vyrážame!

Vrátená.

26. dubna 2012 v 16:29 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Zmôžem sa iba na krátky oznam.

Som naspäť z Drienice.

Unavená, malátna, ubolená, nevyspatá, hladná a rozklepaná, ale inak živá a zdravá!

Tak. A to je všetko. Viac to rozvediem, až sa trochu vyspím, poprípade až zajtra. Veľa som toho nenaspala.

Takže, drahí spoluobčania, zatiaľ! ~


Swimming time!

22. dubna 2012 v 20:29 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Nečakajte na mňa v najbližších štyroch dňoch ~

Zajtra ráno sa teperím na školský výlet á la plavecký kurz, na ktorom si síce nezaplávam, ale aspoň si užijem prvý spoločný týždeň s "väčšinou" spolužiakov. Je len škoda, že dosť ľudí od nás to nakoniec odmietlo, lebo náš kolektív mám veľmi rada. Ale nevadí, skúsime to užiť aj tak.

Takže, do štvrtka nič nepribudne. Myslím že ono by nepribudlo ani tak, ale ako správny bloger *hlboké odkašľanie* oznamujem svoju neprítomnosť. Posnažím sa prežiť v zdraví, nestratiť sa v lese, nenechať sa zabiť pri volejbale alebo si nechať trafiť niečím tvrdším do hlavy, keď už to utopenie mi nehrozí... vo štvrtok ma tu máte ako na koni. Aj keď bez koňa.

And that's all! Bye for now!


Master Card

21. dubna 2012 v 21:41 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Lebo Master Card potrebuje Mastera. Určite.

A prečo, to sa nepýtajte. Jednoducho ak vám v telke v kuse beží reklama na Pay Pass tak nech vás potom nenapadajú somariny. Ktoré sa následne stávajú realitou. Amen. ^^;

Niečo malé, nedokončené, zabudnuté...

21. dubna 2012 v 19:11 | Ryuki Chinto |  Výtvory v grafických programoch

Alebo čo človek nenájde v zložke "Progress".

Veci staršie aj novšie, na ktoré nebol čas, chuť alebo počítač nespolupracoval... alebo som proste nemala náladu. A keďže mi dAčko upadá, rozhodla som sa ich dať do jedného súboru a aspoň takto priblížiť svoju prácu, po ktorej nevidieť výsledky, lebo rozrobené práce nerada niekde ukazujem. Len keď sa ich už nakopí toľko ako ich mám... ^^; Potom to dopadá takto... takže tak nejako. Aspoň mám dôkaz že kreslím, aj keď nepostujem... Chňá, chňá.

Spolužiaci

18. dubna 2012 v 17:15 | Ryuki Chinto |  Original Arty

Alebo ako nám dokážu dvihnúť naše ego ^^;

Lebo v poslednej dobe sa mi osvedčuje staré dobré pravidlo že počet hodín strávených nad predmetom je priamo úmerný známke. Dokafraná matika a fyziku ani nechcem vidieť. Ono by to človeka neštvalo kebyže sa do toho ani nepozrie, ale keď poctivo báda v zošitoch a učebniciach. A potom následne človek vygulí oči až pomaly vyzerá ako lemur, ktorý uvidel svoju prvú výplatnú pásku v eurách a nechápe. A je na seba naštvaný, lebo porobil hlúpe chyby. A nadáva si. A chce sa nechať vyhodiť so smetím. Nevadí! Na tomto obrázku za obeť padla Viki, pretože v trištvrtine prípadov sa všetko zhoduje s tým, čo som vyjadrila rýchlou kresbou dnes po škole. Ale už som si zvykla a ona tiež. A zlepším sa! Možno... ^^;

Dištanc

17. dubna 2012 v 19:50 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Enjoy the silence ~

Po "dlhšom" čase priemernej prevádzky som sa opäť dištancovala od blogovania, ale dnes to hodlám napraviť, už len pre fakt, že budúci týždeň budem odseknutá od virtuálneho sveta pobytom v prírode ktorý si hovorí "plavecký kurz", čo je vlastne taká škola v prírode pre stredoškolákov. Aj tak plávať nebudem môcť, ale idem tam už len preto že plávanie zaberie tak hodinu z dňa a zvyšok budú iné telovýchovné týracie aktivity, ktoré si na nás vymyslia... ale vzhľadom na to, že je to prvý výlet za tie necelé dva roky, ktorý nám bol schválený ako celej triede... blbé pravidlo úšasti 80%. Inak nejde nikto a spájanie s inými triedami máme zakázané. Nevermind.

Do Brna na Animefest definitívne nejdem, vzhľadom že moja snaha o zohnanie ubytovania bola zbytočná a všetky ubytovne boli na tento dátum obsadené už dva mesiace vopred. Takže som sa namailovala ako magor, poslala som dokopy 6 alebo 7 e-mailov siedmim ubytovniam, nič z toho. A 18 mám až za niekoľko mesiacov, takže si môžem pískať. Na druhú stranu mi bol schválený notebook už v júni, takže konečne dostanem platformu, ktorá nebude chcieť večné reštarty, nebude sa zasekávať, bude sa na nej dať v pohode pracovať a bude mať disky väčšie ako mojich súčasných 40GB... áno, 40GB, vlastním také väčše USBčko s operačným systémom.

Dnes som sa bola spolu s Baškou prvýkrát v autoškole. Prvýkrát ako naozaj prvýkrát, vyfasovali sme tlačivo, zajtra ho pobežíme opečiatkovať a od štvrtku sme v kurze. *a všetky finančné zásoby pôjdu pápá* Po troche času stráveného blúdením po budove a následným sedením na takej tej pohovke pred dverami nejakej kancelárie sme si pripadali ako v nejakej zlej komédii. Všade ticho, len my dve ako tichí blázni tam sedíme a usmivame sa. Nehovorím o tom že kým sme našli kanceláriu vyšli sme skoro až na strechu - resp. aj by sme tam vyšli, keby tam neboli veľké oceľové dvere s nápisom "Únikový východ". Ten pán na vrátnici sa musel slušne baviť. Ale čo už, myslím že sme neboli jediné stratené prípady...

Ja sa odpakujem kresliť. Učenie mám na dnes z krku, zajtrajšok strávim programovaním... tak idem efektívne využiť svoj čas, keď už naši tretiaci z aplikovanej ekonómie mali dostatok iniciatívy na to, aby nám dali prednášku o jeho správnej organizácii a dodržiavaní "deadlinov" *viď článok nižšie*

And that's all I wanted to say, so goodbye and have a nice day!


Ryuki meets the Deadline.

8. dubna 2012 v 16:54 | Ryuki Chinto |  Original Arty

Anglicky menej zdatní jedinci sa občas zamýšľajú nad význanom slova "deadline".

Preto som sa rozhodla, ako častý používateľ tohto slova, oboznámiť širokú verejnosť o jeho význame. Dúfam, že som pomohla a ak si napriek tomu nie ste istí významom tohto slova, navštívte váš obľúbený online slovník - napr. Google Translate, alebo si otvorte vreckový slovník anglického jazyka, ktorým oplýva vaša domácnosť. Za prípadné zlé vysvetlenia tohto slova z vyššie nakresleného uvedeného významu nezodpovedá autor vysvetlenia, ani autor tejto stránky. Mám svojho právnika.

Učebnica angličtiny

8. dubna 2012 v 16:47 | Ryuki Chinto |  Fotky

Sľúbila som, že dám Doktorovi pokoj.

A preto som dnes konečne otvorila tašku a pozrela sa do učenia. A keď som otvorila učebnicu angličtiny, opäť raz som sa musela pousmiať nad názvami lekcií 8 a 9 a nad ich obsahom. A zasa som bola na začiatku. Ale na druhú stranu... tekéto niečo je pekné spríjemnenie hodín. Podobne som na tom aj s učebnicou nemčiny, ktorá je robená až príliš hetalisticky. Bratwursty, Ludwigovia a Timovia z Fínska na každom kroku. No stažovali by ste s ana hromadu učenia s takýmito učebnicami? *Áno!* Kdeže. ^^

Iris

7. dubna 2012 v 18:34 | Ryuki Chinto |  Original Arty

Včera ma pochytil krátky flashback zo Spiral, ktoré bolo vlastne jedno z mojich prvých anime.

Spomenula som si na kosatce, ktoré tam boli na každom kroku a potom na fakt, že Blade Children boli deti bez budúcnosti, skupinka mladých vrahov. Vcelku, nikdy som to anime nevidela celé a ani som veľmi nepochopila jeho podstatu. Pochopila som ju až o rok nekôr , keď som si prečítala snáď všetky spoilery, ktoré na to boli. ^^; Ale napriek tomu sa mi to anime páčilo, jeho hudba aj psychologické spracovanie. A nie je to jedno z tých anime, ktorých mánia príde a odíde, teda aspoň pre mňa nie. Ale je to jedno, táto kresba vznikla aj tak iba z nudy. A tým vyššie uvedeným som len chcela povedať že ma inšpirovala tým daným anime. Ceruzka + Photoshop. A to je všetko.

A dosť!

7. dubna 2012 v 13:35 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Hlboký nádych a výdych... ukľudníme sa.

Sme pokojní. Nič nás nevyvedie z miery, nevnímame žiadne rušivé momenty, ponoríme sa do alfa hladiny a relaxujeme. NO WAY!

Dobre. Vybavovačky okolo Animefestu mi budú osudné. Vidím to tak, že kým sa tam dostanem, moja duševná pohoda bude trochu narušená, ale to ona je už teraz, tak sa tým nejako extra netrápim. Nevadí, včera som nemala vôbec nič, dnes už mám aspoň niečo! Zistené odchody vlakov, trasu, dĺžku cesty, lístky sa pôjde kúpiť nasledujúci týždeň. Hotel som našla, napísala som e - mail kde si žiadam zopár informácií - a modlím sa za to, aby nebol naplnený. A samotný lístok.. rezervovaný je a teraz mi ostáva zistiť, ako sa prevádzajú peniaze na zahraničný účet... takže niečo mám! Hah!

Mimoto... učiť sa odmietam, sú prázdniny. To, že po prázdninách za tri dni mám 5 písomok je taký malý detail, ktorý ma začne trápiť tak zajtra, alebo v pondelok. *tvári sa, že ju to nežerie od piatka* Na Animaxe mi skončil Doktor s Liborom Boučkom *áno, Jedenástku naozaj daboval Libor Bouček* a šiesta séria zapadla do prachu. Nevadí, už nemám dôvod po večeroch fňukať. *prečo tam musí byť toľko srdcervúcich scén?*

Tak! That's all I wanted to say, goosbye and have a nice day! ~


Potrebujem odbornú pomoc

3. dubna 2012 v 22:21 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Ale mám dobrú správu! Po dokončení tohto obrázka ich nechcem vidieť aspoň týždeň! ^^; *nadrela sa jak magor aby to vytieňovala plošne a nie ako to robí normálne* Práce nebolo toľko s tieňovaním, ale s tým, ako to spraviť čo najelpšie! Skončilo to vymazaním X vrstiev a začínaním odznova. Nie, nechcem ich vidieť najbližší týždeň. ^^;