Květen 2012

Testujem SAI

31. května 2012 v 22:36 | Ryuki Chinto |  Výtvory v grafických programoch
S noťasom prišiel aj nový grafický editor, ktorý sa volá Paint Tool SAI... a nedalo mi to a hneď som si ho musela vyskúšať... ale musím skonštatovať... zlatý Photoshop. ^^; SAI má krásne efekty, to sa nezaprie, ale treba ho vedieť používať. A ja sa zatiaľ len učím. Ako so všetkým. Ale to ovládanie... no, zvyknem si, časom. Takto vyzerá môj prvý pokus čo sa týka vyfarbovania. Chudák Doktor bol načmáraný ešte na plaveckom pod vplyvom prvej vlny Whovianizmu, ktorá začala záverom štvrtej a polkou piatej série. A ešte sa musím pochváliť, dnes som úspešne začala Vianočnou Inváziou druhú sériu! Na internete, pretože AXN a Animax prestali spolupracovať. Tak, a zasa som sa rozpísala, nechcela som ísť spať...?

Omyly sa stávajú...

31. května 2012 v 22:15 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Nikto nie je neomylný a hlavne, keď toho má na hlave veľa a mesiac má o deň viac, akoby človek čakal ...

Včera som mala mať podľa SMSky ktorú som obdržala v utorok ráno od majiteľa autoškoly zahájenie kurzu. Ako bolo poevadné, tak sa stalo. S Baškou sme sa tam stretli a aj so zvyšnými účastníkmi kurzu sme čakali pred triedou. 10 minút. 20 minút. Pol hodiny. Už sme začínali byť skeptickí, ale Boh vie, možno to mala byť súčasť kurzu... trpezlivosť. Kto ostane do konca vyhráva. Po trištvrte hodine prišiel chalan a otvoril učebňu, v ktorej sme sedeli ďalších 20 minút. A keď sa mu po ďalších piatich minútach konečne podarilo dovolať lektorovi, jeho hlas nás všetkých poslal k zemi "Kde čakáte? A prečo?" :D Tak sme odišli naprázdno a zahájenie sa opakovalo dnes, pričom nás bolo o polovicu menej ako nás bolo včera. Ale kurz bol zahájený, každú stredu si od štvrtej do pol šiestej odsedím na teórii... a v júli jazdím. To bude ešte zaujímavé... ^^;

Po maturitnom voľne som mala opäť nábeh do školy, kde nás nešetrili od začiatku. Veľká dávka rozmýšľania hneď na prvej hodine, to nie je nič pekné, ak ste boli týždeň mimo... pozitívne ma prekvapila ale fyzika, na ktorej som zistila, že po skontrolovaní protokolov už nebudem musieť písať žiadnu písomku a ak tie protokoly nebudú nejak extra zlé, mala by som ostať na dvojke, čo ma teší. ^^ Fyzika je veľký boj, nie len pre mňa ale aj pre zvyšok triedy. Hlavne bodovací systém, pri ktorom za protokoly, kde ak má človek všetko dobre, body nezíska, ale ak má niečo zlé, body sa mu strhávajú... ^^; Za sedem protokolov, 21 bodov, tam sa dá ešte pekne pohorieť... ^^; Ale ja verím že to nebude tragické a dvojka mi zostane.

Tak a teraz... pôjdem spať. Baterky dochádzajú, idem sa strčiť do nabíjačky a načerpať nové sily. A teraz nehovorím o notebooku... spánkový deficit ešte z ekurzie, pretože ma niekto stále zobudí a ani som ešte nemala čas sa dať do laty a prestaviť na správny režim. Takže týmto vám prajem dobrú noc.


Biologický spam

29. května 2012 v 23:09 | Ryuki Chinto |  Original Arty

Keďže tu mám za máj strašne málo článkov a moja neschopnosť sa prejavuje aj na tvorivej činnosti, chcem nahodiť aspoň niečo málo, čo vzniklo väčšinou v škole alebo po večeroch doma následne pourpavované v editoroch, aby si to zachovalo aspoň nejaký taký vzhľad. A keďže mám rozpozeraný jeden nemenovaný BBC seriál, tak zopár kresieb osoby známej pod menom "Biologist" vydržíte.

Nemám rada routery

29. května 2012 v 14:04 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Získanie notebooku mi pomohlo s nervami na jednej strane, ale na druhej strane ubralo - pretože inštalácia routeru nie je jednoduchá záležitosť...

Možno s tým nebudete súhlasiť, ale pre mňa určite bola. V nedeľu sme na to s bratrancom neprišli, tak sme si mysleli že sme blbí. Ale keď na to na druhý deň neprišiel ani technik od poskytovateľov internetu... Chudák chlapec s tým nepohol, skonštatoval, že ten router je nejaký čudný a treba ho vymeniť. My sme aj chceli... keby nezabudol v servise zbaliť naspäť inštalačné CDčko a návod na použitie... takže sme to museli nechať na dnes. Router sa vymenil, chlapec ho nakonfiguroval a ja som ho doma zapojila. A čuduj sa svete, on funguje! Mám wi-fi! A už píšem z izby z notebooku!

Včerajší chaotický deň vystriedal dnešný pokoj... lebo k večeru už som naozaj mala pocit, že len svojou existenciou ohrozujem ľudí okolo seba. Po prevrhnutom pohári a rozliatej polievke na obede to bolo zakopnutie do stoličky a násladné narazenie do susedného stola, kde sa akoby zázrakom nič nevylialo. Samozrejme sa to nezaobišlo o potkýnanie o dlažbu na Hlavnej ulici a potom obrvovský lejak, ktorý sa spustil práve vtedy, keď sme sa rozhodli navštíviť servis. A aj po utíchnutí dažďa moja obľúbená obuv robila "čvacht, čvacht". Máti na tom bola podbne a deň zaklincovala krásnym výrokom "Ak by v republike spadla dnes jedna jediná tehla, bolo by to na moju hlavu."

Dnešok bol krajší, už len z faktu že net konečne funguje. Zajtra mi začína autoškola, budem mať prvú hodinu teórie. Vo štvrtok mám nábeh do školy po maturitách, tak s aobávam, čo na nás opäť ušijú. Ale nevadí, nie je to nič nezvládnuteľné! A teraz, mala by som sa pozrieť na tú angličtinu. Ale keď ten nový program na kreslenie, ktorý mi bol nainštalovaný je taký lákavý... ^^;


Nový kolega

26. května 2012 v 16:24 | Ryuki Chinto |  Kto? Ja? Žeby?

Dámy a páni, dočkala som sa!

Po zhodnotení že po zhltnutí domácej úlohy antivírusom *a po plno iných veciach čo mi za tie roky vyparatil, ktoré tu rozpisovať nebudem* je potrebné niečo robiť s funkčnosťou počítača a prihliadnuc na fakt, že budú rok od septembra budem mať v rozvrhu informatiky viac než dosť, som svoj darček, ktorý bol plánovaný na novembrovú osemnástku dostala o zopár *ahem* mesiacov skôr!

Zajtra sa spojazdňuje wifina *na čo som zvedavá* a potom sa ide spojazdňovať zvyšok programov, ako Photoshop, Skype, ICQ, Lazarus a iné prkotiny, ktoré človek k životu potrebuje. Takisto sa bude inštalovať tablet a budú sa prenášať súbory... mám sa na čo tešiť. ^^; Ale hlavne, už nebudem toľko prichádzať o nervy! A budem môcť pozerať čo prenosová rýchlosť dovolí! A aká tá prenosová rýchlosť bude... to sa ešte uvidí... ^^;

Kruté zistenie

23. května 2012 v 21:06 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Kompletne zbalený batoh na dva dni výletu je objemovo menší ako taška zbalená na bežný deň v škole.

A ak sa ma ešte raz niekto opýta, či chodíme do tej školy na výlet, s radosťou odpoviem "Áno!"


Dovi, dopo, stretneme sa v minulosti

23. května 2012 v 20:08 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
*tvári sa že jej pozeranie Doktora nesadá na rozum*

Týmto článkom dávam na známosť, že moja existencia ešte nezanikla a úspešne sa ďalej pretĺkam krutým svetom s úsmevom na tvári! V poslednej dobe toho bolo trochu viac ako som chcela, po chorobe dobiehanie učiva a potom zopár krušných matematicko/fyzikálno/chemicko/informatických vecí, ktoré mi so všetkým potešením znepríjemňujú môj pobyt na štvorročnej liečbe v nápravno-výchovnom ústave známym pod krycím menom "Gymnázium". Ale úspešne som to dokopala do maxima a teraz ma čaká pár voľných dní v podobe maturitného voľna - profesori sú rozlietaní a škola prekypuje flákaním. *horšie to bude po tej hromade voľna*

Takisto chcem tiež podotknúť, že zajtra sa do tej minulosti fakt vyberám - bohužiaľ, nie tak, ako by som si to predstavovala *ehem* ale v podobe literárno-dejepisnej exkurzie pre študetov nášho ročníka. Ideme na Oravu, rodisko všetkých známych národobuditeľov a spisovateľov, navštívime archívy a národný cintorín. Predtým ale musíme prežiť 5 hodinovú cestu autobusom a tú zimu, ktorú si na severe užijeme... Ale je to iba na dva dni, takže v piatok som naspäť, ako na koni. Amen.

Inak si žijem celkom obyčajne. Dopozerala som prvú sériu Doktora, čaká ma ďalších 5. Čakám na prvú hodinu teórie v autoškole, ten pán sa mi nejako nechce ozvať. Vonku je peklo, najradšej by som zhodila aj kožu, ale to by som asi pohoršila zopár spoluobčanov a trochu si naklonila svoj zdravotný stav, tak to radšej neskúšam. Kresliť sa mi nedarí a keď aj niečo vytvorím, pád internetu mi zabráni to zvejerniť, tak ako včera. Nemá ma rád.

A teraz sa radšej pobežím zbaliť, zajtra mám byť o 6.40 na stanici a radšej ešte ani nepremýšľam, kedy budem vstávať... Tak zatiaľ, dovidenia v piatok. ~


Antivirák mi zožral domácu úlohu.

14. května 2012 v 20:39 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Alebo ako som kvôli technike zasa takmer o nervy prišla.

Vzhľadom na dokafranú písomku z programovania, ktorá sa vyšplhala iba na stupeň dostatočnosti *hanbím sa, ale je to tak* pretože polovičaté programy sa nepočítali a body boli iba za programy funkčné, v mojom prípade boli funkčné iba dva zo 6 programov, ktoré sme mali vytvoriť, som musela vylepšiť priemer inak. A to domácou úlohou. A to bol začiatok konca. Lazarus a Avast sa spikli proti mojej osobe.

Začalo to pekne, že mi Viki poslala program, ktorý som mala násladne použiť k vytvoreniu výsledného programu. Všetko by fugovalo krásne, keby po spustení v Lazare - to je taký milý program na programovanie v Pascale - nebol projekt zhabaný Avastom a poslaný na analýzu do Sandboxu. Analýzu som pekne zrušila, ale tým som zabila aj zvyšok programov a dostala som sa do stavu, že jediná možnosť na vypnutie počítača bol gombík na bedni. Tak sa aj stalo. Raz. Dvakrát. Trikrát. Štyrikrát. Avast si jednoducho nechcel pripustiť, že by moja domáca úloha mala normálne fungovať.

Skončila som tak, že už nešiel spustiť vôbec žiadny Lazarový projekt, pretože všetky boli hneď po kompilácii - vybudovaní programu zo zadanej procedúry - poslané do truhličky na analýzu. Ešte k tomu sa pridal fakt, že počítač začal mať vlastnú vôľu a robil to, čo pokladal za vhodné pre seba, ale nie pre mňa - ale aspoň som sa presvedčila, že aj technika môže mať pud sebazáchovy. Na úplný koniec môjho a Vikinho úporného snaženia korigovať ma cez Skype, keď hodina nočná pokročila a digitálky v lište ukazovali 23:35 som bola nútená odstaviť antivírus, aby som úlohu vôbec dokončila. Ale pozitívum je, že sa to podarilo a dnes som za ňu dostala výbornú. Ďakujem, Viki!

A koniec koncov, výraz profesora, keď som mu oznámila, že podľa antiviráku je moja úloha vírus stál za všetku snahu. :D Len moje nervy sú zasa o niečo slabšie... a tentokrát za to naozaj nemôže BBC.


Projektujem Lazarus

9. května 2012 v 17:58 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Zasa raz do môjho úbohého študentského života vstúpilo programovanie.

Takže plán na dnešný večer - naprogramovať pár vecí a modliť sa, že to projekt rozdýcha a Lazarus nepadne. A to v najlepšom prípade. Nikdy ma neprestane uchvacovať error okno, ktoré sa s ničím nepáre a pýta sa, či má zabiť program, ak prestane reagovať. Programátor mal zmysel pre humor.

Inak stále žijem, po dnešnom dni, ktorého náplň bola napísať písomku z fyziky a matematiky ma čaká ešte krušný zvyšok týždňa. Zajtrajšok v škole strávim dvojhodinovkou a informy a potom dvojhodinovkou fyziky, čo ma neteší, ale na výber nemám. Ruky mám polepené farbami na sklo a páchnem acetónom... ale nejako sa to zriediť jednoducho muselo. Čo človek neurobí pre umenie, ale už to bolo aj horšie, mala som na rukách aj také lepidlo, čo šlo dolu aj s kožou... výnimočne som dnes bola prepustená domov skôr kôli mojim obľúbeným spletiam jednotiek a núl.

Tak sa k nim teraz na chvíľu vrátim... resp... ešte som nezačala a je čas to napraviť!


Ostať doma sa nevypláca

5. května 2012 v 17:49 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Ani čo sa choroby týka...

Keby to bolo v škole prechoditeľné, sedela by som tam, lenže nebolo. Každým dňom som prišla o ďalší kúsok svojho zdravia, takže po strate hlasu, čuchu, sčasti sluchu, hlavy a zdravej telesnej teploty som ani nedostala šancu k tomu povedať svoj názor, hnusný vírus si so mnou robil, čo chcel. A aký je výsledok? Ešte nie celkom zdravý človek sedí za knihami a počítačom a dobieha, čo zameškal za týždeň.

Práve som dokončila dopisovanie dejepisu a slovenčiny, ešte ma čaká 5 strán matiky z piatka a potom povinné čítanie. V pondelok sú dve ohlásené písomky a ja si pridám odpoveď zo zameškanej biológie, pretože v stredu sú už hlásené matika s fyzikou a ten voľný utorok si chcem nechať na štúdium práve týchto dvoch mne nie práve najsympatickejších predmetov. *z matiky maturuje, hahaha* Nechať si dovysvetľovať pár vecí, najlepšie ešte pred tým, než sa daný predmet dostaví v rozvrhu. Danka si so mnou ešte užije.

Nu fajn, tak ja zasa pobežím makať. Dnes chcem ešte dopísať tú matiku a prečítať knihu, ktorú som včera po neúspechu v knižnici úspešne našla na internete v plnej verzii na stiahnutie. Do večera ešte vytrápim svoje štyri oči.


Zimná noc

3. května 2012 v 19:45 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Čo človeka v tomto teple donúti kresliť snehovú scenériu?

Netuším, možno to teplo, alebo čo by sme teraz dali za trochu ochladenia, aj keď sneh by už asi nebol najlepším riešením... to by bolo už príliš veľa šokov na jeden romantický večer. Ale práve takéto riešenie pozadia je tá najjednoduhšia vec, čo môžte spraviť a pritom to nevyzerá až tak odfláknuto, ako to celé doflákuté je. ^^; Potrebovala som si vykompenzovať predchádzajúcu nie až tak efektívnu činnosť a mimoto, dA mi volalo po novom obrázku. *a môj Skype účet po novom profilovom obrázku*

Zasa si to odniesla Biologička. Lebo som teraz v zlom štádiu, však to poznáme. Hlava sa nezastaví. A dostala červený šál a hnedú zimnú a bundu a ja som spokojná. Aspoň na chvíľu. Amen.

My neighbour Fluffy

1. května 2012 v 21:45 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Spomínať na detské filmy = nebezpečenstvo.

K tomuto už naozaj nemám čo povedať. 20 minút pochybného kreslenia v blúznení z vysokej horúčky. Nečudujem sa, že potom vidím veľké chlpaté fialové stvorenia čakajúce na zastávke. *a malého Doktora v ružových galošiach*