Listopad 2012

Darker Than BLACK - Kuro no Keiyakusha

28. listopadu 2012 v 22:40 | Ryuki Chinto |  Nezaradené Anime & Manga
Pred desiatimi rokmi sa v Tokiu nevysvetliteľne objavilo nepreniknuteľné územie známe ako Pekelná Brána. Skutočné hviezdy zmizli, nahradili ich fazifikáty, pričom každý falzifikát zodpovedal jednej osobe s nadprirodzenými schopnosťami, ktoré sa objavili spolu s príchodom Pekelnej Brány. Týchto ľudí nazvali Kontraktormi.

Kontraktori sú známi svojim racionálnym uvažovaním a bezemočným správaním bez pocitu viny. Z mnohých sa stali špióni alebo nájomní vrahovia pre rôzne organizácie, ktoré medzičasom po svete vznikli. Iní sa od spoločnosti odčlenili a jednajú na vlastnú päsť, čo ich neraz aj stojí život. Mať zvlásťne schopnosti nie je vždy výhra.

Ako už z ich mena vyplýva, to čo dokážu nedostali zadarmo. Tým, že vstúpili do kontraktu, musia za používanie svojich síl platiť či chcú, alebo nie. Ich cena je individuálna - niekto si musí lámať prsty, niekto vyfajčiť cigaretu, alebo vypiť plechovku piva. Cenu nemusia platiť iba Kontraktori, ktorí ju splatili už na začiatku a svojim silám neobrovoľne priniesli veľkú obetu. (Nechcem spoilovať tým, ktorí by to mali záujem zhliadnuť.)

Hlavnou postavou celého diania je Kontraktor Hei, označovaný tiež ako BK-201, podľa umiestnenia svojho falzifikátu hviezdy na oblohe. V bežnom živote vystupuje pod identitou výmenného čínskeho študenta menom Li Sheng Shun. Akonáhle ale dostane príkazy zo Syndikátu, pre ktorý pracuje, akčne cez seba prehodí nepriestrelný čierny plásť, nasadí masku a vyráža do akcie za pomoci svojho tímu.

Huang - jediný človek zo skupiny, Yin - taktiež bezemočné médium nazývané "Bábka" a Mao - Kontraktor v tele mačky spolu s Heiom tvoria tím, ktorý plní príkazy zhora, kým sa postupom času a sledom niekoľkých udalostí situácia neskomplikuje. Na scénu sa dostáva ďalšia organizácia Kontraktorov, vláda sa prostredníctvom vlastnej organizácie snaží zaťahať za niekoľko povrázkov a celé to ešte vyšetruje polícia na čele s Misaki Kiriharou, ktorá si postupom času vypestuje ku Kontraktorom zvláštny vzťah ...

Toto anime sa mi pod nohy plietlo už nejaký čas predtým, ako som sa rozhodla si ho stiahnuť a pozrieť sa mu na zúbok. Začnem úprimne - začínala som s tým, že by som si mohla nájsť postavu na cosplay, s ktorou by nebolo toľko práce a ktorá by ma nestála ani veľa námahy s účesom a obdobnými detailami (cosplayeri, poznáte to), keď sa mi tu ako blesk z jasného neba zjavila Misaki Kirihara. Vyhovovala všetkým mojim vyššie uvedeným podmienkam, tak som si okamžite začala gúgliť anime, z ktorého je, jeho obsah, rozbor, postavy... grafika sa mi naozaj páčila, dej vyzeral sľubne a povedala som si, že po dvoch sériách a troch filmoch Ghost in the Shell by som si mohla dať pauzu od sci - fi a niečo supernaturálne mi prišlo vhod.

Anime je ako akčné, tak aj hĺbavé. Nezameriava sa ani tak na príbeh, ako na prežívanie a vývoj charakterov postáv. Rozjíma, či sú Kontraktori a Bábky naozaj takí bezemoční a bezcitní, ako sa o nich hovorí, alebo či ešte niekde v hĺbke ich duše nájde kúsok ľudskosti, ktorú stratili s príchodom svojich schopností. Samozrejme, nechýbajú bitky, krv, ale aj humor, bez ktorého by to nešlo.

Čo sa týka "technickej" stránky... Darker Than BLACK má doposiaľ dve série: Kuro no Keiyakusha a Ryuusei no Gemini, ku ktorej sa plánujem dostať čoskoro. Okrem toho má aj štyri OVA, čo vysvetľujú udalosti počas dvoch rokov, ktoré ubehli medzi sériami 1 a 2. Zaujímavosťou je, že mu chýba základ v podobe mangy. DTB bolo robené čisto ako televízny scénar, až neskôr po úspechu v Japonsku bola manga dodatočne vytvorená dvojicou autorov: Nokiyou a Yujim Iwaharom. Hudbu si pripisuje na konto soundtracková virtuózka Yoko Kanno, v openingoch zas znejú zvučné mená ako Abingdon Boys School so skladbou HOWLING a neskôr AnCafé a ich Kakusei Heroism - The Hero Without a Name. O endingy sa zas postarala Rie Fu a Tsukiakari, neskôr to boli High and Mighty Color s ich skladbou Dreams.

Čo som vám chcela zdeliť, som zdelila, výber je teraz už na vás. Jediné čo mi ostáva, je vám to anime vrelo odporúčať. Za pozretie naozaj stojí. :)


Brm Brm Finále

26. listopadu 2012 v 17:49 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Slovenské cesty majú ododnes o jedného cestného piráta viac!

Úspešne som odjazdila, žiadna Stopka ma z miery nevyviedla, žiadneho chodca som nezarzila, žiadna plná čiara pod mojimi kolesami nepraskla a dokonca som aj auto vrátila v rovnakom stave, v akom som doňho nasadala. Na mojich úradných záznamoch svieti slovíčko "Prospela" a ja sa naozaj teším, že už to všetko mám úspešne za sebou.

Moje vodičské začiatky boli poznamenané niekoľkými faktormi, či neúspešnými prvými skúškami, kde keď som ja nezastavila na Stopke, tak Stopka zastavila mňa a následným náhlym úmrtím môjho inštruktora. Jedny skúšky som práve kvôli tomu druhému vynechala a dnes som si dala repete. Pravdupovediac, bola som nervózna, pretože posledné jazdy, ktoré som mala som robila na úplne novom, veľkom čiernom aute, kde všetko ide inak a na skúškach ma aj tak čakal ojazdený červený miláčik našej autoškoly. Našťastie ma nesklamal a spojka zaberala presne tak isto, ako som si ju pamätala.

Napriek tomu, že som šla len na opravnú skúšku, musela som čakať celý proces, kým zvyšok napíše testy, spraví kuželky a ešte kým sa skúšajúci komisár vráti z jazdy z druhej autoškoly. Čakanie človeka ubíja viac, ako keby si mal za ten volant sadnúť hneď ako podpíše prezenčku. Opäť sledovať všetkých ľudí, s akými nervami nasadajú do auta, aby urobili slalom a parkovanie, no príjemný pocit to nebol - bola som rada, že túto fázu som mala za sebou už od minula. Čas som sa snažila využiť efektívne a to tým, že som si ruky označila veľkými "Ľ" a "P". Ako preučený ľavák mávam so stranami problémy od malička - pri jazde podľa pokynov to nie je práve výhra.

Komisár mi vytkol akurát miestami pomalú jazdu a na chvíľu jedno koleso na cestičke pre cyklistov. Bohužiaľ, s tou cestičkou pre cyklistov sa to nedalo inak, pretože košická hlavná ulica je dláždená takými nepeknými malými vytrčajúcimi kockami a tam, kde nie je cestička pre cyklistov alebo kocky, sú koľajnice - prejazd autom, naozaj nič moc. Keď mám jazdu hodnotiť ako celok, išlo sa mi dobre - ruky sa nekepali, oči po rýchlostnej páke nebehali, vo volante neostali ryhy od nechtov a motor nezdochol.

A môžem ísť pokojne spať ... yay! Je zo mňa vodič!


Tretí rok...

24. listopadu 2012 v 21:33 | Ryuki Chinto |  Blog
Dnes sa píše dátum 24. novembra 2012. To znamená, že táto stránka oslavuje 3. rok svojho fungovania.

Presne 24. novembra 2009 som prišla večer domov a zahrávala som sa s myšlienkou vytvoriť si na internete svoj osobný kúsok priestoru. Tá myšlienka mi behala mysľou už dlhší čas predtým, ale bála som sa faktu, že pridávať články nebudem stíhať. Bola som vtedy v deviatom ročníku, čo pre mňa znamenalo nabitý rok s Monitorom, prijímačkami a záverečnými skúškami z dvoch krúžkov. Napriek tomu presne o 18:42 tento blog uzrel svetlo nekonečnej siete a môj život online sa mohol začať.

Blog prešiel niekoľkými fázami, od pridávania aj 10 článkov za deň cez obdobie ticha, kedy sa tu za jeden mesiac objavili 4 aktualizácie. Pôvodne som ho začínala ako blog o anime s občasnými komentármi a kresbami, ale aj to sa postupom času menilo. V poslednej dobe ho využívam už len na pridávanie svojich prác a výpisy zo života. Občas prihodím aj nejaký ten soundtrack. A som tu spokojná. A tento kúsok siete sa mi zatiaľ mazať naozaj nechce.

Nikdy som nepatrila k ľuďom, čo by závisláčili na internete od rána do večera a oberali sa tým o svoj ľudský život, skôr naopak. Napriek tomu som si pri tomto výročí neodpustila mierne podpichnúť všetkých blogerov, závislákov a iných tvorov, ktorí najradšej trávia svoj voľný čas pred žiariacou obrazovkou. A to práve touto vecou zbúchanou za 15 minút. Amen. ;)


Mágia s animáciou

23. listopadu 2012 v 20:04 | Ryuki Chinto |  Výtvory v grafických programoch

Tak k mágii to má ďaleko, ale predsa len, na moju celkovo druhú poriadnu animáciu vo Photoshope to nie je také zlé ...

Tentokrát som sa poučila a namiesto šiestich obrázkov, ktoré som použila v minulej animácii som v tejto použila 57 ... čo je dosť silný rozdiel. ^^; Samozrejme, táto je aj dlhšia, ako bola jej farebná záblesková predchodkyňa, ale práve dĺžka jej ubrala na kvalite. Začínam pekne od primitivizmov, aby som sa postatočne poučila a v budúcnosti nemusela mazať 10 obrázkov zo sledu ako dnes ... dúfam, že to bude už len lepšie.

A prečo mágia? Pretože som naozaj netušila, čo urobiť s postavičkou vykúkajúcou spoza rohu ... tak som jej pričarovala text. A naozaj som sa nezmohla na nič inteligentnejšie ako prosté "Animation". Ešte musím popremýšľať nad hĺbkou svojich animácií. Nevadí, to sa zrovná.

Opäť som na pomoc mala svojich troch kamarátov, tablet, SAI (kresby) a Photoshop (animácia) - bez nich by som bola stratená v hlbinách pohybujúcich sa obrázkov.

Odpojená

18. listopadu 2012 v 22:02 | Ryuki Chinto |  Original Arty

Opäť čmáreme nepotrebné veci.

Mala by som praktizovať iné veci ako práve toto, ale aspoň som sa mohla opäť raz vyhrať s tieňovaním v SAI, ktoré ma nesmierne baví. Ale naozaj.

Pôvodne to nemal byť niekto-kto-sa-mi-zasa-podobá, ale úplne iný charakter, len som dala ruke zasa voľný priestor a mala som po srande. Napriek tomu som s výsledkom vcelku ... vcelku spokojná, keby som nebola neporiadna v tých lineartoch ... ale na druhej strane som pokročila s lenivosťou pri dávaní pozadí. Aj keď ďalšia vec, ktorú by som sa mohla konečne naučiť sú rovné čiary voľnou rukou. Meh.

Mata Ashita! (Ouran HS Host Club OST)

18. listopadu 2012 v 0:49 | Ryuki Chinto |  Hudba

I regret nothing ... *pospevuje si*

Openingy a endingy sú klasika, ale čo takto pesnička, čo naspievali charaktery spolu? A čo takto ešte trochu pozitívnej nôty? Neodoláte ... aspoň ja som teda neodolala.

Výzva pre tých, čo Ouran videli - rozpoznáte po hlasoch všetkých mladých pánov? Mňa osobne teda dostal najviac Moriho hlas ... v pesničke je to úplne iný level ako v anime ... a takisto úplne iná oktáva. :"D Ešte som sa zasmiala, keď začal spievať Kyouya, ale zážitok z Moriho to teda neprehlušilo.

Keby mal niekto záujem, dávam vám sem aj odkaz na text s poznámkami k tomu, kto ich spieva, keby boli pri rozpoznávaní veľké komplikácie.

Ouran Host Club

17. listopadu 2012 v 22:29 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden Comics Salón ... a na tom Comics Salóne jednu obyčajnú festivalovú sobotu bežalo nonstop premietanie anime titulov ... a jeden zo spomínaných titulov bol aj Ouran High School Host Club.

Myslím si, že začiatok toho všetkého čo nasledovalo sa nedá vystihnúť lepšie. Lily a Fell mali Ouran už úspešne za sebou a obe sa zhodli na tom, že ma na to premietanie musia dotiahnuť, aj keby sa Istropolis mal zrútiť. Samozrejme, že sme vystihli miesta v prvom rade a zábava sa mohla začať. Ružová? Kvetiny? Grupa chlapcov? Jedno dievča? Seriously? V tej dobe bolo posledné anime, čo som videla Ghost in the Shell a takéto žánrové poskočenie pre mňa nebolo zdravé. Napriek tomu som tam vydržala do konca. (resp. až do času, kým nemala začať prednáška pána Ishikawu v kinosále o poschodie nižšie, vtedy som sa úspešne zbalila a odišla) Dokonca som si sľúbila, že sa k tomu anime vrátim. A to bolo osudné.

Dlho som si dala s Ouranom pokoj, sledovala som Ghost in the Shell, ale až som ho dopozerala a na Darker than Black nebola nálada, na rozum mi prišiel opäť Host Club. S vrelou podporou Lily som si pozrela pár dielov ... to bol piatok. V nedeľu večer som končila epizódou 21. Seriózne si nepamätám, kedy som naposledy bola schopná pozrieť si 8 dielov za večer. A dnes ... som to anime dorazila. Bolo to dokonalé. Naozaj.

Odporúčanie? Pozrite si to. Nenechajte sa odradiť ružovými stenami a ružičkami naokolo ... je tam všetko, čo si len môžete želať. A ja som sa tým nechala okúzliť až teraz ... ale lepšie neskoro ako nikdy!


Vstup do dospelosti a pod.

17. listopadu 2012 v 18:49 | Ryuki Chinto |  Kto? Ja? Žeby?
Jedného dňa to jednoducho prísť muselo a zodpovednosť mám teraz sama za seba.

Dnešný deň sa mi škola aspoň trochu posnažila spríjemniť faktom, že na miesto 7 hodinového vysedávania v lavici sme navštívili divadlo. Činohra Prelet nad kukučím hniezdom ma chytila za srdce a na konci mi bolo vážne smutno z toho, ako Mac dopadol ... ale aspoň bol z Náčelníka lepší človek.

Po predstavení sme sa aj s bandou ďalších ôsmich spolužiačok vydali do čajovne, pretože by ste neverili, koľko ľudí v našej triede je narodených v novembri. Na naše nemilé prekvapenie bola čajovňa zatvorená, tak sme si v krátkej dobe museli nájsť nejaký iný podnik. Skončili sme na rovnakom mieste ako na začiatku roka a to v milej kaviarni Smelly Cat. Naša dohoda znela, že ja a Baška donesieme torty, lenže nakoniec sme skončili len s jednou - mojou ovocnou, ale aj tá nám bohate vystačila.

Bohužiaľ, nikto sa nemohol zdržať dlho, pretože dopravné poriadky medimestských autobusov sú neúprosné. V dobrom sme sa teda rozišli a pobrali sa domov. Tam ma čakalo dozdobovanie torty a gratulácie zo strany mamky a deda. Lenže, čas sa krátil a príchod Lily sa blížil. Kým sa dostavila, ešte som musela odbehnúť do knižnice, aby som zistila, že knihu, ktorú mi treba prečítať na pondelok nemajú. (to, že som ju celú našla dnes na internete, je vedľajšie)

Lily dorazila okolo piatej, typickým darčekovým "Na!" mi odovzdala čokoládu a party hard sa mohla začať. To by sa ale nemohli kuť pikle za mojim chrbtom a o asi hoďku a pol dorazili ďalší dvaja hostia v podobe Eriky s priateľom. Úprimne som sa nezmohla na nič len "What the Hell?". Priateľ neodolal zapnutému Sonnymu na stole, naťukal pár slovíčok do YouTube a ja som ešte stále strebávala fakt, že sa títo traja na mňa dohodli a ja som nemala o ničom najmenšie tušenie. Erika s priateľom (naozaj neviem jeho meno, k predstaveniu nejako nedošlo) odišli okolo pol ôsmej, Lily odišla až o dve a pol hodiny neskôr, preto som ju aj šla vyprevadiť.

Nad naše sídlisko padla medižasom hustá hmla - ale ak myslím justá, tak naozaj hustá. Z okna nebolo dole vidieť svietiace lampy. Ulice boli ľudoprázdne a ak tam náhodou niekto bol, čudne sa kymácal a zhováral sa sám so sebou. Až vtedy som pochopila, prečo po večeroch vídam vonku len grupy ľudí a nie jednotlivcov. Nebolo to nič príjemné. Po návrate som zvyšok večera presedela pri počítači a užívala si ho na Tumblri a Skype. Amen.

Týmto sa chcem aj poďakovať všetkým, ktorí si na mňa včera spomenuli, zapriali mi, poprípade aj odovzdali aj nejaký ten dájek. :) A keďže by som nerada na niekoho zabudla...
♠ ďakujem ľuďom z internetu, ktorí mi blahoželali buď prostredníctvom blogu, deviantARTu alebo Skypu,
♠ ďakujem svojim spolužiakom, ktorí mi priali osobne,
♠ ďakujem svojim kamarátom, ktorí mi blahoželali buď osobne, alebo prostredníctvom Skypu a deviantARTu,
♠ a takisto ďakujem aj všetkým tým, ktorí mi síce neblahoželali, ale možno si aspoň spomenuli :"D

Tak a to je asi všetko, čo som vám chcela zdeliť ... a teraz, hurá do dospelosti ...



Časopriestorová torta

16. listopadu 2012 v 23:35 | Ryuki Chinto |  Fotky
Vzhľadom na pokročilu nočnú hodinu som sa rozhodla celkový článok o narodeninách spísať až zajtra, ale neodpustím si tieto dve fotky.

Ďakujem mamke, že bola ochotná niečo takéto uskutočniť ... ja som na takomto niečom netrvala, zato ona už mala polovicu ingrediencií v skrinke. ^^; A tak našim spoločným úsilím za takmer celý včerajší a časti dnešného dňa vzniklo toto čudo. :)



Deň blbec?

15. listopadu 2012 v 18:53 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Inak ani dnešný deň neviem nazvať, naozaj.

Deň mi začal síce až tretiou hodinou, ale to nepridalo nič na zábave, ktorá ma dnes čakala. Prvá vec, čo ma vyviedla z miery bola opravená písomka z matematiky - školskú sme písali v utorok a ešte sa nestalo, že by nám profesorka doniesla opravené práce ešte v ten istý týždeň. Nahnevala som sa na seba na plnej čiare, lebo dva chybné náčrty k dvom príkladom a polovica bodov šla dolu. Samozrejme, zle som si zakreslila uhol a tým pádom som sa mohla so správnym riešením a postupom rozlúčiť. Budem to musieť vynahradiť v druhom štvrťroku.

Po obede som sa ponáhľala domov, keďže som mala mať jazdu v autoškole a chcela som medzičasom odhodiť doma tašku, aby som sa nevláčila s učebnicami. Dokonca som sa tešila z rýchleho príchodu autobusu - a aj to bola asi moja chyba. Namiesto krásneho nového žlto - modrého vozidla jazdiaceho na zemný plyn nám bola pristavená stará Karosová kraksňa. Nie, nie som pánske decko, ale som zástanca názoru, že autobus má byť aj funkčný. On tak aj vyzeral. Až kým asi vo štvrtine cesty nezdochol. Pán vodič sa pokúšal opäť naštartovať, autobus zastrieľal z motora, zasmrdel a vyrobil menšie turbulencie, ale po pár minútach sme pokračovali v ceste. Tu začal môj časový sklz.

Bohužiaľ, autobus si predsa len už odjazdil svoje a tesne pred mojou zastávkou vypovedal službu. Tentokrát pán vodič už len bezradne otvoril dvere a vypustil cestujúcich na cestu po vlastných. Nebol by to až taký problém, vzhľadom na to, že mi stačilo iba zísť z mosta dolu, nasadnúť na električku, ktorá tam mala zastávku a zviezť sa. Lenže to by nebolo to správne vzrúšo. Keďže sa môj časový sklz stále prehlboval, pridala som do kroku. Lenže, nevyrovnaný betón, štrk, kamene a naklonená rovina sú zradné. A moje topánky s mikroskopickým opätkom tiež.

Skončila som na všetkých štyroch vyvalená na rozodratej betónovej zemi s 10 kilovou taškou na chrbte. Domov som prišla s krvácajúcimi dlaňami a rozodratými kolenami. V kúpeľni si máti ešte pomýlila hojivé krémy, čo skončilo tak, že som si na čerstvo rozodratú kožu dala krém, čo štípal ako čert ... nevadí, času nebolo, rýchlo som pozbierala saky paky a vydala sa do autoškoly. Samozrejme, na električku som bežala, prečo nie. Nepríjemné prekvapenie prišlo, až bolo treba vystupovať. Po pol hodine v dopravnom prostriedku som si uvedomila, že náraz mi nezodral len kožu, ale že sa mi vstáva asi tak dobre ako dôchodcovi.

Môj dnešný úspech ale zaklincovala autoškola. Po tom, čo som tam prišla som zistila, je jazda nemala byť o štvrtej, ale o tretej. To by znamenalo, žeby som sa tam dostavila hneď po škole bez pokazeného autobusu, bez dokaličených údov a bez stresov. Takto som sa mohla otočiť a s dlhým nosom si zopakovať polhodinovú cestu domov v električke, na ktorú som opäť musela behom ponamáhať moje rozbité narazené kolená.

Tak si teraz hovorím, že už nebudem nič robiť, už si len sadnem a budem ťukať do klávesnice a do tabletu s dokaličenými rukami a užívať si svoj krásny posledný deň detstva. Aspoň, že zajtra namiesto školy mierime do divadla na jedno krásne predstavenie, na ktoré sa teším. Aj keď zo začiatku som sa tešila skôr z faktu, že mi škola na sviatok poskytne oddych od profesorov a písomok. Ale berme to pozitívne, mohlo byť aj horšie! Mohlo aj pršať a mohla som si rozbiť aj hubu ...



Všetko najlepšie, Horo!

8. listopadu 2012 v 9:00 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Plodný mesiac november pokračuje a dnes je to práve vĺča Horo, kto oslavuje!

Týmto Ti, milá Horo, chcem zapriať všetko najlepšie k posledným neplnoletým narodeninám, veľa zdravia, šťastia, úspechov v tej priblblej škole v ktorej maturujeme doslova každý deň a nie len raz, ako to všetci tvrdia. Okrem toho prajem veľa yaoi, fanfiction, doujinshi a iných obdobných vecí, ktoré si len fanynka môže priať. A samozrejme, veľa chuti do tvorivej činnosti! A tu je darček odomňa ...

Dúfam, že Ti nevadí, že som ako tému využila tvoje OCčka, ale keď som tak blúdila Tvojimi kresbami, nedalo mi týchto dvoch nedať niekedy dokopy. >:D (veľký shipper sa prejavil) Dúfam, že som Setha príliš nepokašľala, aj keď ten lineart tomu nenasvedčuje. Bohužiaľ, pri treťom pokuse o lepší lineart som to vzdala a upravila som len pôvodný náčrt - pretože ten z toho vyšiel ešte najlepšie. ^^; Tak dúfam, že sa bude páčiť ... (o rôznych verziách s rôznym podsvietením platí to isté ako u Saku :"D)

Ešte raz všetko najlepšie prajú Ryuki a priatelia Tablet, Photoshop, SAI a Seth! (trval na tom, že sa chce pripojiť)

22 222 ... náhoda?

5. listopadu 2012 v 20:25 | Ryuki Chinto |  Blog

Prečo z tohoto počtu silne upodozrievam našu líščiu kráľovnú? >:D

Toľko dvoják v jednom čísle, to nebude náhoda ... tak, či onak, blog aj napriek svojmu nepravidelnému spravovaniu dosiahol takéto pekné číslo ...

O počet návštev mi nikdy nešlo a ani nikdy nepôjde, ale keď sa už niečo takéto naskytne a práve v takýto deň ...

... je to podozrivé.

Všetko najlepšie, Saku!

5. listopadu 2012 v 9:00 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Tak a je to, naša líščia kráľovná je zasa o rok staršia. V kráľovstve jej Veličenstva sa určite teraz koná veľká oslava s množstvom amglického čaju a chutných koláčikov ... bohužiaľ, Matrix Lady je momentálne časovo vyťažená a tak jej neostáva nič iné ako nechať svoj odkaz na tomto malom zapotrošenom kúsku Siete.

Drahá Saku, chcem Ti zapriať všetko najlepšie k Tvojim narodeninám, veľa šťastia, zdravia, chute a úspechov v štúdiu a takisto ... veľa shipov do flotily, veľa preslintaných večerov pri seriáloch produckie britskej televízie a pevné nervy, kým sa konečne dočkáme tej tretej série Sherlocka ... a Vianočného špeciálu Doktora.

Dovolila som si využiť vyššie spomínaného detektíva aj s jeho verným blogerom ako námet na Tvoj tohtoročný darček. Priznám sa, že pvôdny zámer bol urobiť niečo jednoduhšie, ale ako to býva a magor si nedá povedať, nakoniec mi pod tabletom za pomoci mojich verných priateľov Photoshopu a SAIu vznikol tento výjav. Dúfam, že sa bude páčiť. (Pre poskytnutie ďalších 10 verzí s rôznym podsvietením a variáci s nápisom a bez nápisu, stačí napísať ^^; *magor je magor*)

A teraz už nebudem rušiť a nechám jej Veličenstvo konzultovať veľmi závažný prípad zmiznutia korunovačných klenotov v jej kráľovstve. (Prečo mi v hlave znejú Bee Gees?)