Leden 2013

Tomove narodeniny

31. ledna 2013 v 21:32 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Tom Hiddleston má 9. februára narodeniny. A fanúšikovia to nenechajú len tak.

Na dAčku sa rozbehol projekt, ktorý zbieral kresby pre Toma s blahoželaním, ktoré budú vytlačené ako FanBook a poslané priamo jemu. Či to tak naozaj bude, to nik nevie, ale keď Kér prišla s tým, že sama do toho nejde, opäť som sa nechala nahovoriť. A preto som nakreslila spokojného toma, listujúceho fanbookom. (A urobila som ho narýchlo. Deadliny nie sú moja silná stránka.)

Matika? Už aj tu!

31. ledna 2013 v 20:59 | Ryuki Chinto |  Blog
Nikdy som si nemyslela, že tento predmet skončí na vzhľade blogu...

Nie, nemám matiku v láske. A áno, predsa som ju vám vycapila doslova na oči. Ale nie je to taká matika, akú od nás vyžadujú profesori. Pokrivené náčrtky, plno dlhých, zložitých vzorcov ledabolo zapísaných v zošite... plus nejaké tie komentáre zúfalého študenta, ktorý si s nimi nevie rady. To je moja matika. (Aspoň sa tak tvárim.)

Nie, žeby sa mi všetok čas a celý vesmír zunovali... ale chcelo to zmenu. Vyhrali zošitové náčrtky, pretože v poslednej dobe kreslím hlavne v škole a väčšinou malé kresbičky dopadajú práve takto. Dúfam, že tu nejaký chvíľku vydrží.

Takto nejako vyzerá u mňa na počítači, dala som si záležať na tom, aby všetky vzorce boli viditeľné a linajky sedeli so záhlavím, ale bojím sa, že vzhľadom na moju širokouhlú obrazovku sa to nebude zobrazovať všade správne. Uvidím, až zajtra nakopnem notebook čo z toho bude.

Náhľad tu... odkaz pre zväčšenie. :)



Update.

25. ledna 2013 v 19:49 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
... školské boje, nedostatok času, počasie na figu, háprjúca technika.

Včera som myslela, že Sonny opäť poputuje do servisu. Nie žeby ma zrádzal hardvér... teraz je to pre zmenu softvér. Môjmu milovanému Windowsu sa nechcelo naštartovať a namiesto plochy s ikonkami mi vyhodil obyčajnú čiernu obrazovku s pohybujúcim sa kurzorom myši. A nič viac. Dokonca mi to urobil dvakrát. Nankoniec si to ale rozmyslel a zapol sa, ale moje na techniku citlivé nervy už sú v koncoch.

Začínam si byť istá, že niekde v rodine sme museli mať predka, ktorý sa zaoberal čiernou mágiou alebo sa uviazal diablovi, čo sa ale prejavilo až niekoľko generácii neskôr. Teraz. V poslednbej dobe, na čo šahnem, to sa nejako pokazí, alebo aspoň pekne zasekne. Včera notebook, pár dní predtým aj monitor od stolného počítača. Mamka ho už odpísala na vyhorenie, ale našťastie si to tiež rozmyslel. Nespomínam tú vyhorenú matičnú dosku a nový počítač, ktorý nechcel fungovať. V škole nám nefunguje internet ani wi-fi a ani by som sa nečudovala, keby ho vyradila moja temná technická aura. A to je len zlomok. Pred týždňom sa mi pri písomke z programovania zrútil program tak, že som na konci písomky už ani nevidela, čo robím. Program nešiel spustiť, procedúry som písala naslepo. Aspoň ma to všetko konečne včera donútilo konečne vybaliť ten extérny disk, ktorý mi tu už dva týždne leží skladom a všetko zálohovať.

Začala som pozerať Once Upon a Time. Keď to pre pár mesiacmi začala dávať JOJka s dabingom pod názvom Kde Bolo Tam Bolo, veľmi sa mi do toho nechcelo, ale mamka ma na pár epizód zavolala, že sa jej to páči a oplatí sa to pozrieť. Mala pravdu. Prvú sériu som si odpozerala v telke, ale keď pri prechode na druhú zmenili vysielací čas a počet epizód obmedzili z dvoch na jednu, povedala som si dosť. Teraz tu mám všetky diely druhej série, ktoré zatiaľ vyšli a to pekne po anglicky. Kedy sa ale k zhliadnutiu dostanem, to nik nevie.

Teraz by som sa mala odpratať k stolnému počítaču a niečo nakresliť. Ešte stále nemám na Sonnym nainštalované grafické editory, tak musím zdvihnúť svoj lenivý zadok a odpratať sa k mamke do spálne. Ale mala by som tam ísť. Na krk mi dýcha ďalší deadline. Fú.

Nevadí, aspoň je víkend! *to, že ho strávim učením sa je taký malý detail* A môžem si pospať. Aspoň trochu.


Janka

18. ledna 2013 v 17:28 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Minulý týždeň piatok ma chytila umelecká chvíľka.

Pôvodne som to chcela urobiť tušom a vodovkami, ale zistila som, že posledný list akvarelového papiera som použila niekedy pred pol rokom a s pohorčením som zistila, že moje poličky s papiermi už neobsahujú ani žiaden výkres, ktorý by sa pod vodovkami nezvlnil. Preto som zaimprovizovala.

Fixky z Tesca. Nie, ony nie sú naozaj také zlé, ako sa zdá. Vyrobili mi pekný lineart, ktorý ni veľmi nepoteboval upravovať. S farbami som sa vyhrala v SAI, nakoniec som cez to prehodila ešte papierovú textúru.

Myslím si, že väčšina z vás pozná Danku a Janku - dvojčence, ktoré skáču do rozprávok. Toto je konkrétne Janka a zrejme čaká na svoju sestru. (Poprípade premýšľa, prečo sa tie paneláky ešte nezrútili pri niektorých mojich krivkách.) Inšpirovala som sa pôvodnými ilustráciami knihy vydania z roku 1970, ktoré nakreslila Božena Plocháňová. Nie je to práve môj štýl, ale občas treba vyskúšať aj nejaké tie nové veci. :)


Počítač sem, kábel tam...

18. ledna 2013 v 17:16 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Po dlhom čase odlmky ma moje kroky opäť zaviedli ku tejto mojej úbohej zapotrošenej stránke.

Ako iste všetci viete, Sonnyho matičná doska ma cez prázdniny zradila na plnej čiare. Po prázdninách prišiel milovaný polrok a môj ukrutný boj o pár číselok vyššieho rejtingu na tom kuse papiera so štátnou potlačou. Moju úbohú náladu potešil fakt, že môj prenosný miláčik bol opravený do 10 dní. Fakt, ktorý ma však napotešil bol ten, že ujovia zo Sony Corporation sa rozhodli, že s matičnou doskou by sa hodilo preinštalovať aj operačný systém. Svoj notebook som síce dostala späť s novou doskou a novým nedoinštalovaným Windowsom, ale bohužiaľ, bez svojich drahých dát. -__-" Ale beriem to pozitívne. Ativačný kľúč k MS Office, ktorý sme poctivo zakúpili sa vzťahuje na výrobné číslo, nie na číslo matičnej dosky a ani na číslo OS - čiže funguje ako má. A odkedy som dostala Sonnyho naspäť, každú hovadinu, ktorú urobím, zálohujem. Už som príiš paranoidná.

Ďalšou pozitívnou správou, ktorá zasiahla moje počítačovo/ progranátorsko/ grafické vyžitie je fakt, že sme sa s mamkou zhodli na tom, že mesiac na starom počítači bude pre moje domáce úlohy z programovania niečo nemožné, rovnako ako aj pre nadchádzajúci deadline do súťaže. Za jeden večer sme boli vyskladať nový stolný počítač. A o 2 dni sme si poňho aj boli. Doma nastali malé komplikácie s nefunkčným monitorom, pričom sme na druhý deň prišli na fakt, že ten kábel má byť zapojený na grafickej karte, nie na matičnej doske. (Nesmejte sa, na starom počítači som mala grafickú kartu integrovanú na doske, preto bol kábel zapojený pramo na nej. Koho by napadlo presúvať ho?!) Počítač bol uvedený do prevádzky za jeden deň a odteraz mi slúži ako výkonnejšia grafická platforma.

Čo sa týka školy... som rada, že polrok sa blíži a stále dúfam, že po ňom tempo v škole aspoň trochu poľaví. Trošičku... (nechajte ju snívať ďalej)

Myslime pozitívne!