Březen 2013

Univerzálna

30. března 2013 v 16:15 | Ryuki Chinto |  Kto? Ja? Žeby?

Je mi jedno že už som dospelá, OCčka sú a vždy boli mojou slabosťou.

Poznáte ten pocit, keď si niečo pozriete a máte Tam-proste-musím-byť" pocit? ja ho mávam celkom často. Ale na vymýšľanie OCčiek nie je vždy nálada, tak nie je nad jedno univerzálne, ktoré narvete kdekoľvek chcete, s malými obmenami.

Prekvapivo, vyzerá ako ja. Ako trochu staršia, krajšia a a trochu viac anime štýlovaná ja. Áno, pri kreslení som trochu narcistická. Pravdou ale ostáva, že som ten charakter potrebovala. Tak ho tu mám a som spokojná. Je dosť možné, že ste moju Miss Universal zazreli už na dAčku, alebo na Tumblr Skicáku, ale teraz ju hádžem aj sem.

Majte sa na pozore, môžem byť kdekoľvek. Muhaha.

Ako ide život

30. března 2013 v 15:52 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
... tak bloger zabúda na túto stránku.

Aspoň si teraz užívam prázdniny a nemusím myslieť na kopu vecí, ktoré mám na práci... a len tak si zakresliť, prečítať si knižku, alebo si pozrieť seriál, poprípade zastalkovať na Tumblri.

Vo štvrtok mi prišiel Cloud Atlas, ktorý som si objednala z internetu a príležitosť som hneď skĺbila s návštevou výtvarky, kde som si tri hodiny počmárala štúdie a potom som sa vybrala s Lily do mesta po spomínanú knižku. Skončilo to tak, že sme o pol šiestej prišli do čajovne a posedkali sme si pri čajíčku s mliečkom až do pol deviatej. Trochu socializácie mi neuškodí, raz za čas.

Po recenzii od Saku na Psycho Pass som si povedala, že si to anime musím pozrieť a že som nelenila. Stiahnuté som ho mala za dva dni a teraz pred chvíľou som dokončila 12. diel. Musím povedať, že ma to anime chytilo a obľúbila som si hneď viacero postáv naraz, tak teraz už len budem tŕpnuť a dúfam, že aspoň nejaká z nich na konci seriálu ostane nažive. :"D Nedalo mi ale nepousmiať sa nad začiatkom, ktorý vyzeral presne ako z Ghost in the Shell. Na moje neveľké prekvapenie rovnako ako GitS, aj Psycho Pass pochádza od Production I.G a producenta nerobil nikto iný ako pán Ishikawa. Presne ten, na ktorého prednáškach som na Comics Salone sedela v prvých radoch. *A s ktorým fotka aj s autogramom mi visí na nástenke a denne sa na ňu usmievam* Vidím to tak, že majú nejakú záľubu v sci - fi, podľa materiálov, ktoré produkujú, či už je to GitS, Psycho Pass, Cyborg 009 alebo Neon Genesis Evangelion.

Nič nemeí na tom, že sa môj playlist rozrástol o nejaké tie soundtracky a ešte viac podporil moju malú úchlku na sci - fi. A až to skončím... možno sa dokopem k tomu už nejaký ten mesiac rozpozeranému Ergo Proxy. Mala by som to dopozerať. Ale najprv ten Psycho Pass, keď už som taká rozbehnutá. >:"D



Prvý pokus

28. března 2013 v 20:21 | Ryuki Chinto |  Výtvory v grafických programoch

Dnes som si nainštalovala Blender.

To je taký kúzelný program na 3D modelovanie všetkého, čo len chcete - od jednoduchých predmetov cez zátišia, budovy až po postavy a iné obludičky... to je už ale samozrejme hard level. Ja, ako správny začiatočník, ktorému sa zatočila hlava len zbadal všetky nástroje a funkcie, som si najprv musela pozrieť nejaký ten video tutorial. Jeden... dva... päť... sedem... O_o

Nakoniec to dopadlo tak, že som pri tutorialoch a samotnom programe presedela 4 a pol hodiny. Prvé videá boli väčšinou na zoznámenie sa s programom a jeho funkciami... komu by sa však páčilo pri tom presedieť len tak a nič nevytvoriť? Posledné dve videá ma motivovali natoľko, že som to všetko prešla do konca. A toto je môj prvý výtvor.

Úprimne... čakala som trochu viac vyhladenia, ale možno je to aj moja chyba a nejaké to základné nedopatrenie, s ktorými nemám ešte žiadne skúsenosti. Takmer ma porazilo, nenávidím nastavovanie kamery... nie, nie tej webovej, tej v Blenderi. Je to o hubu.

Úprimne dúfam, že postupom času sa dostanem aj na niečo iné ako sú kocky. :"D

Kalamita?

15. března 2013 v 14:07 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Snehové prázdniny by teraz naozaj bodli...

Všetko to začalo už včera, keď sa počasie rozhodlo, že týždeň jarného počasia v marci stačilo. Včera opäť začalo snežiť a to nehovorím ani o nárazovom vetre. Kvôli písomným maturitám netrebalo povonku veľa chodiť, stačilo prísť na predstavenie v meste a človek mal veget, mohol sedieť doma a pozrerať, ako mu za chvíľu fujavica vezme balkón. Večer ma odseklo od prístupu na internet, čomu som sa ani nečudovala. Vzhľadom ale na úroveň zabezpečenia wi-fi nejakého nášho suseda som neostala úplne mimo diania a dve paličky mi zabezpečili aspoň ten Skype a Tumblr. Som zvedavá, či to bude fungovať, keď prídem domov. Momentálne sedím v škole na programovaní a zatiaľ to nevyzerá, žeby sme sa chystali tak skoro niečo robiť.

Horšie to bolo už dnes ráno - čakala som sneh, ale to, do čoho som sa zobudila... Armagedon. Zasklenený balkón plný snehu, vonku záveje a toľko toho nebolo ani na Vianoce. V troch vrstvách oblečenia som sa vydala na zastávku, kde ma čakalo ďalšie nemilé prekvapenie. Namiesto dvojvozňovej električky, ktorou bežne do školy chodím prišla jednovozňová náhrada za električky dve. Obe dvojvozňové. Na napchaté dopravné prostriedky som zvyknutá. Ale to, čo bolo v tom vozni... metro v Tokiu by sa nemuselo hanbiť. Bola som rada, že som vôbec do školy došla.

Veľký školský výľud. Na prvej hodine nás bolo 14, počas dňa sme sa rozrástli na 19 z plného počtu 31. Jednoducho paráda. Aspoň sme nepísali písomku z dejepisu a na programovaní sedíme piati aj s profesorkou. Som nahnevaná, lebo kvôli nedobre napísanému zadaniu a môjmu nepochopeniu som schytala len dobrú a moja domácimi úlohami pestovaná úspešnosť výrazne klesla. Musím si vylepšiť skóre najbližšou domácou úlohou, doh. Blbá procedúra.

Za chvíľu zvoní a ja sa opäť budem musieť vydať do tej zimy... tak sa s vami lúčim, dúfam že sa sem doma ešte vrátim.