Duben 2013

Organizácia začína!

29. dubna 2013 v 16:43 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Dnes ráno som akosi zmeškala triednicku hodinu...

... a riešila sa stužková. Iniciatíva niečo organizovať sa zúžila na pár kusov študentov, z ktorých sa zložil VPOS - Výbor Pre Organizáciu Stužkovej. Keďže som zatiaľ ako jediná hodila do pléna návrhy na program, video aj oznamka, bez môjho vedomia ma ráno bez slova zvolili do tohto výboru. :"D Zatiaľ sme tam piati, z toho sú 4 dievčatá a jeden chlapec, pričom Rasťo tam je len pro forma, pretože triedna chcela, aby tak trochu hájil záujmy "silnejšieho" pohlavia.

Zatiaľ to vyzerá na poštovácky Wonderland, pretože naša škola tomu jasne zodpovedá - ak máte pocit, že vás už nič neprekvapí, stále sa nájde niečo nové, z čoho vám rozum zastane. :"D A že v prváku sme sa všetci tak trochu cítili ako Alica v Krajine Zázrakov... Hneď dnes sme začali spisovať obsadenie do videa a programu - Danka si zo mňa robila solídnu srandu, že už ma vidí ako naokolo pobehujem s notesíkom a všetko a všetkých organizujem. Samozrejme, že budem organizovať, nápad mi odhlasovali na fejsbúku, už to chce len dobrú koordináciu s ostatnými členmi výboru a všetko pôjde ako po masle! (Aj keď si nie som istá, či trieda rozdýcha v organizácii workaholického škorpióna.) Mimoto, stužková nemohla vyjsť lepšie, keďže ju budeme mať v deň mojich narodenín - bude to moja najlepšie zorganizovaná narodeninová oslava s najväčším počtom hostí za (na stužkovej oslávených) 19 rokov mojej existencie. :D

Ale dovtedy je ešte dlhá cesta pred nami... dlhá, stresom a nervami preplnená cesta! Yay!


Philippe Lhommet - Far From She

27. dubna 2013 v 16:59 | Ryuki Chinto |  Hudba

Túto skladbu som objavila pred rokmi v reklame na Nodame Cantabile, keď ešte chodilo na Animaxe.

Zamilovala som si su na prvé počutie a dlhú dobu som sa jej nevedela dopátrať. Všetci dobre vieme, ako ťažko sa hľadajú inštrumentálne kúsky, najmä ak sa ešte k tomu objavia v reklamách. Dnes som ju objavila na internete - konečne som sa dopátrala ku skladateľovi a názvu skladby. Bohužiaľ, toto video spolu aj so zvukovou stopou sú najkvalitnejšie dostupné na internete, aspoň z tých, čo sa dajú dostať zadarmo.

Zatiaľ som si iba skonvertovala video do mp3, ale keby ste niekedy niekto niekde náhodou objavili túto ani nie dvojminútovú skladbu v dobrej kvalite niekde k dispozícii, tak mi určite dajte vedieť. Osobne ju mám naozaj veľmi rada.

Bláznivý týždeň

25. dubna 2013 v 12:46 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Inak to ani nazvať neviem.

Včera som mala pocit, te že ma už nič neprekvapí. V škole som si akčne napísala tri písomky, asi z tých na učenie najhorších predmetov a úspešne som to prežila - optimisticky naadená som sa vybrala na cestu domov. Svet ma začal vtipne prekvapovať, hneď ako som vyšla z budovy školy. Ulica preplnená zahraničnými dôchodcami, takmer ma zrazil bicykel a pri čakaní na autobus to bola len sranda. Najprv cyklista v protismere, kde naňho autá trúbili, pričom on si pokračoval so vztýčeným prostredníkom ďalej krížom cez obidva pruhy. (tu som si uvedomila svoje pošahanie Tumblrom, lebo po vyprchaní prvého pohoršenia mi prvý na rozum prišiel gif "Haters gonna hate") Ani nie o 5 minút na to prefrčalo okolo zastávky auto, kde sa z okna vykláňal akýsi mládenec, ktorý vysypal spŕšku nadávok adresovanú všetkým cestujúcim čakajúcich na autobus. Dosť dobre som neporozumela jeho zámeru, ale pobavili ma reakcie okolostojacich dôchodcov. A aby toho nebolo málo, majiteľovi obchodu stojaceho oproti zastávke takmer spadlo na hlavu kladivo, ktoré sa rozobralo robotníkovi pracujúcemu na novej fasáde. To je mi kvalitka nástrojov, však?

Dnešok nebol o nič lepší. Vvstávala som celkovo trikrát, pretože stále ma mátal sen, že máme v byte niečo s kúrením a kvôli tomu som nešla do školy. Bolo to mrzuté, pretože štvrtok je jediný deň, kedy si ešte môžem pospať - začínam treťou hodinou a preto vstávam až o trištvrte na osem. Aby toho nebolo málo, vstala som s prekliate silnými kŕčami, ktoré ma odsúdili na ostatie doma. Bohužiaľ, až po absolvovaní dvocj jázd smrti. Po rannom nadopovaní liekmi som nečakala, žeby ma bolesť ešte potrápila, ale očividne som sa mýlila. V električke mi prišlo tak zle, že som asi na 5 minút prišla o zrak aj sluch - nevidela som nič, len biele zrnenie a napriek tomu, že som mala slúchatka v ušiach, mala som pocit, že hudba ku mne pomaly dochádza stále z väčšej a väčšej hlbiny. Neviem, aký som mala tlak, ale očividne veľmi nízky. Vystúpila som teda z električky zastávku pred mojou školou a sadla som na najskoršiu električku naspäť. Najvtipnejšia udalosť cestou domov - uvoľnila som miesto babičke, ktorá mi ho asi po dvoch zastávkach uvoľnila naspäť. Nevedela som sa udržať na nohách.

Doma som sa vyvalial na posteľ a pol hodiny som sa z nej nevedela a ani nechcela ani pohnúť. Našťastie lieky začali čoskoro zaberať a ja som sa dostala naspäť do svojho pôvodného stavu. Teraz tu sedím za blogom, dopozerala som epizódu Durarara!! a plánujem zdvihnúť svoj chorý zadok a prinútiť sa k učeniu. Dnes som sa nechcene vyhla písomke z matiky, ale tá z informatiky ma zajtra už neminie. Takisto ešte musím programovať. A robiť rozbor na dejepis.

Snáď ma zajtra podobné stavy zasa nechytia, lebo by som rada ísť na Kalamajky na Šrobárke, už len z princípu, že Lily bude hrať Marfu a Tino bude Ivan v ich Mrázikovskej scénke. :"D A šialený týždeň bude konečne za mnou... A keďže najbližšie dve stredy sú štátne sviatky, dva týždne mám pokoj od seminárov z matematiky. A 10. mája, vitaj Nemecko a naši milí fínski študenti! Yay!


P-P-Paperchildren!

14. dubna 2013 v 19:18 | Ryuki Chinto |  Paperchildren

Dávno som žiadnych poriadne neurobila... tak som sa dnes okrem prepisovania matiky na všetko vykašľala a trochu sa hrala. Trochu...

Kougami, dokelu, tvoje vlasy... *dead* Takmer ma porazilo... len 20 minút som mu prekresľovala tie špice, pretože mám pocit, že mladý pán musí používať Taft, alebo niečo obdobné, lebo... argh! Ďalší problém... Dominator. Pripomente mi, prečo som sa dala na fanartovanie Psycho-Pass? >:"D


Psycho-Pass OST - Main Theme

12. dubna 2013 v 23:23 | Ryuki Chinto |  Hudba

Vďaka Saku som začala závisláčiť...

Hlavný OST z celého anime... neviem sa tej skladby dopočúvať, skutočne. Mám ju v telefóne a pravidelne si ju púšťam ráno cestou do školy... *ako väčšinu skladieb vo svojom playliste, MHDčka je také vďačné miesto... hlavne, ak na ňu treba ráno šprintovať, vtedy táto hudba dosiahne ten pravý efekt :"D *

Matrix padá...

12. dubna 2013 v 22:34 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Opäť som skončila pri zelených kódoch...

Toto niečo som vytvorila ako bezprostrednú reakciu pri pozeraní Psycho-Pass, ale akosi sa mi to prestalo páčiť a nechala som to ležať... dnes som si na to spomenula a behom pár minút dokončila, keďže väčšina už bola hotová.

Napriek tomu, že sa mi to nepáčilo, výsledok vyšiel celkom obstojne... Matrix Lady je viac menej spokojná. (Až na to, že sa jej svet rúca pred očami... doslova.) A preto som si výstrižok z tohoto obrázka nastavila aj ako nový profilový obrázok na Pixive. :)

Pixiv

11. dubna 2013 v 10:50 | Ryuki Chinto |  Blog
Kadet to nazvala rozhadzovaním sietí a má úplnú pravdu.

Ak sa chorý človek rozhodne založiť ďalší účet k nespočetným množstvom účtov, ktoré už má... myslím, že Pixiv netreba hlbšie predstavovať, lebo každý z nás tam ururčite aspoň zablúdil, alebo má na ňom dokonca sám účet. A tento takzvaný japonský deviantART sa včera stal osudným aj mne.

Mám tam len 15 obrázkov, lebo ten zvyšok mi nepripadá až taký dôležitý a časom tam budem pridávať ďalšie kresby. Japonci to majú ale poistené proti spamu a človek tam musí čakať 5 minút, kým mu stránka dovolí nahrať ďalší obrázok. Tagovanie je poriešené tiež dobre, aspoň čo som si zatiaľ stihla všimnúť. Ak sa váš tag nachádza v Pixiv Encyklopédii, tak hocikoho, nehľadiac na to či píše veľkým, malým, spolu, oddlene, japonsky alebo anglicky hodí vo výsledkoch aj na vašu prácu. Lebo, povedzme si narovinu... s japončinou by som tam seriózne nepochodila. :"D

Tak, myslím, že to by na úvod stačilo. Link na profil okrem tohto článu dám aj do menu, pre budúce využitie. :)




Starý priateľ

6. dubna 2013 v 22:10 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Nedám si s ním pokoj.

Napriek tomu, že Gino bol v Psycho Pass môj obľúbenec, nemôžem si pomôcť, ale Makishima sa mi kreslí obzvlášť dobre. A obzvlášť dobre v škole... na štvorčekovaný papier...

Takmer ma porazilo. Vyčistiť všetky štvorčeky a nepobabrať pri tom ceruzkový lineart... jednoducho sranda a zábava. Na pár hodín. Nakoniec sa mi to ale celkom úspešne podarilo a ponehala som ich iba na ružičkách, kde by to bolo čistiť zbytočné a mimoto, ani to skoro nie je vidieť, takže to môže byť jedno.

V škole som som mala menší problém s nedostatkom referencií, keďže Danka nechala učebnicu biológie doma a ja som nemala odkiaľ poriadne nakresliť lebku. Nakoniec som si pomohla vlastnou štúdiou, ktorú som v stredu dokončila na výtvarke a náhodou som si ju odfotila do telefónu. Aj tak nie je nič moc a biológovia spolu s umelcami by ma zabili.


Apríl...?

6. dubna 2013 v 21:49 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Myslím, že rozprávať o počasí už stratilo načisto zmysel.

Jednoducho sa zime od nás nechce, aj keď jej už ja osobne mám plné zuby a najradšej by som sa už niekde prebehla po slniečku v ľahkej bunde, nie v kabáte a čižmách. Predsa len je tu nejaké pozitívum a to, že dni sa predlžujú a ja, ako solárny článok sa z toho nadmieru teším. Nie je nič krajšie, ako odchádzať a prichádzať domov za svetla.

Prvý týždeň po prázdninách bol viac menej o znovu nabiehaní do toho školského režimu - niekoľko písomok, veľa domácich úloh, zopár zrútených programov a ďalší nabitý týždeň predomnou, čo mi pripomína, žeby som sa mala vybrať a napísať report na angličtinu na tému "Reklama a jej negatívne vplyvy vo vašej krajine." Zajtra s veľkou chuťou pustím do počítania matiky a toto by som rada mať z krku... ešte stále mi chýbajú poznámky z chémie a či bude písomka z geografie nevie zrejme ešte ani profesorka.

Po dlhšom čase som zasa skočila do knižnice a vytiahla si z police knižku, ktorú mám rozčítanú od minulého leta a doteraz som ju nedočítala... a keďže mi sci - fi opäť sadlo na rozum, nedalo mi to si ju nepozičiať. Dúfam, že to tentokrát stihnem.

Inak nemám čo povedať, nič svetoborné sa tu nedeje, ani sa v blízkej budúcnosti neplánuje. Ak ma opäť raz niečo neprekvapí, ako ošpliechaná nohavica v piatok ráno po ceste do školy, (Svetlé rifle. Paráda.) alebo 27 ľudí v jednej miestnosti poobede v čajovni. (Keď povedali, že nás bude tak 20, čakala som tak 15 ľudí. Ale toto bol seriózny šok.)

Uvidíme, čo prinesie budúci týždeň.



Pole

1. dubna 2013 v 1:23 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Pozor, môže obsahovať stopy spoilerov a iných obilninových výrobkov.

Je jedna ráno. Resp. niečo po jednej ráno, je prvého apríla a susedia si zo mňa už teraz robila blázna, lebo zdola ide taký buchot a krik, akoby sa tam niekto rozhodol usporiadať ninja turnaj priamo v miestnosti preplnenej nábytkom. Bodaj by človek nebol hore a nečmáral fanarty so slúchatkami v ušiach.

Dokončenie Psycho Passu sa na mne podpísalo (a podľa analýzy aj na mojom koeficiente zločinu) a to by som nebola ja, keby som si hneď nezasadla a niečo nezosmolila.

Shogo nejako nepatril k mojim obľúbencom, ale čo ma dostalo bola jeho láska k literatúre - citácie známych autorov nemohli ostať bez povšimnutia. Jeho záver mi trochu pripomínal Death Note - nech ste ho nemali akokoľvek v láske za to čo robil, na konci vám ho bol ľúto. Aspoň trochu. Možno... (alebo ja som mäkkota a je mi ľúto všetkých).

Zosmolené za hodinku, ani som sa nebabrala s druhým lineartom a nechala som pôvodný sketch.

Tak, čo som chcela som povedala, teraz by som sa mala naozaj odobrať do postele... som zvedavá, kedy susedia s tým buchotom prestanú.