Červen 2013

Hrdina dňa

30. června 2013 v 15:19 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Dnes nikto neumrie, Vrana prichádza na scénu!

To je tak, keď Skypujete s Kadet a hráte Ib... a nedarí sa vám prežiť za nič na svete. Nie. Garry nemôže umrieť a Ryuki tiež nie. Čo urobí Kadet? Objaví sa ako blesk z jasného neba, jej svetlo zahltí chodbu temnej galérie... v ruke drží jedinú vec, ktorá môže Ryuki a Garrymu v takúto chvíľu pomôcť. Vázu s vodou. S vodou, ktorá privedie uschnuté ruže napäť do života!

Pôvodne to mal byť rýchly skečovitý parodovaný fanart, aké kreslím pravidelne pri inteligentných Skypových konverzáciách... avšak akosi sa mi o celé vymklo z rúk a dopadlo to takto... I regret nothing. :"D Vrana nás zachránila a dostane za odmenui svoj sľúbený cukrík. :D

Ryuki hrá "Ib" á la zachráňme Garryho!

29. června 2013 v 18:55 | Ryuki Chinto |  Ostatné

Kto by to bol povedal, že jedného dňa zasadnem aj k niečomu serióznejšiemu ako bol Pacman alebo Tetris...

Deväťročné dievčatko sa jedného dňa vydáva s rodičmi do galérie na výstavu slávneho maliara menom Guertena. Netuší však, že jeho obrazy skrývajú v sebe viac, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Svetlo zabliká, galéria je prázdna... a obrazy volajú malé dievčatko do sveta tajomstiev. Zoznámte sa s Ib - v jej stopách sa vydávate na strastiplnú cestu temnou galériou, kde vás naháňajú sochy, maľby vyliezajú z rámov a stretávate mnoho divných tvorov. Nebojte sa, nebudete v tom však sami. Nie dlho.

Počas cesty galériou narazíte okrem spomínaných vecí, čo vás môžu zabiť aj na pár ľudí - konkrétne sa stretnete s Garrym - milým mladým mužom, ktorý sa takisto ako Ib - teda vy - stratil v galérii a hľadá cestu von. Keďže Ib má len 9 rokov, Garry jej pomáha pri presúvaní ťažkých predmetov, alebo pri čítaní zložitých textov. Nie je však jediný - po ďalších "leveloch" sa stretávame s Mary - ďalšou zblúdilou dušou v galérii. Trojica sa vydáva na spoločnú cestu. Ale je všetko naozaj také, ako sa zdá? Kto rozlíši, čo je pravé a čo je len výtvorom Guertenu, alebo vašej fantázie? Dostanete sa nakoniec z temnej galérie? Všetko je to len vo vašich rukách...

Ib je hororová japonská hra typu Role Play, kde má doslova všetko "nasvedomí" hráč - jeho interakcia s jednotlivými postavami formuje príbeh a tým aj koniec. Nejde o žiadnu bojovku, ale skôr o logiku a hlavolamy, pričom jednotlivé kusy týchto skladačiek vám otvárajú cestu do ďalších miestností v galérii. Pixelová grafika typická pre tieto hry mi neprekážala, naopak som ju celkom privítala, pôsobila na mňa takým tým retro dojmom arkádových hier. Za celým projektom síce nie sú žiadne až také zvučné mená, ale myslím že v RPG Makeri spolu s Kourim Kuchinawom (grafika) a bandou ľudí zodpovedných za výber a skladanie hudby urobili dobrú prácu a ja som si hranie užila. :)

*Pozor, môže obsahovať stopy spoilerov*

Na túto hru som narazila pri preliezaní gamerských kanálov, konkrétne toho Cryovho. Nemala som náladu na dlhé videá ani na nič násilné, tak sa mi Ib zdala ako najhvohnejšie riešenie. Pozeralo sa mi to vcelku dobre... kým neprišiel koniec. Súčasná verzia má celkovo 6 rôznych koncov, pričom tvorcovia plánujú zahrnúť ďalšie. Cry však pri svojom gameplayi dobre nepochodil. Nepodarilo sa mu ukončiť hru tak, aby Garry prežil, čo mi samozrejme nedalo pokojne spávať a po takmer dvoch týždňoch boja samej so sebou som sa rozhodla, že si hru nainštalujem. Som spokojná - hru som dnes dohrala do najšťastnejšieho konca, aký bol k dispozícii - Ib a Garry sa úspešne dostali z galérie a dohodli sa, že sa opäť stretnú. Moje srdce je spokojné.

*Koniec možného výskytu spoilerov*

Ib je možné stiahnuť si na oficiálnej stránke. Ja osobne som túto hru hrala z hráčskeho pohľadu barbarsky, keďže som mala skuknutý spomínaný gameplay a stihla som si prečítať dostatočné množstvo spoilerov. Napriek tomu hru odporúčam hocikomu. Naozaj, ak nemáte priamy odpor k malým dievčatkám strateným v galérii a nezľaknete sa, ak na vás skočí nejaká dáma z obrazu a porpitom máte radi hlavolamy pozrite sa na to. Za skúšku nič nedáte. :)

Ďalší rok za nami

29. června 2013 v 16:21 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
"Uvedomujete si, že toto je posledný rok, ktorý končíme takto, oficiálne so zvyškom školy?"

Spolužiaci majú pravdu. Toto bol pre nás posledný školský rok s "normálnym" vysvedčením - budú rok na nás čaká už len to posledné - maturitné. Tento rok celkovo uehol strašne rýchlo, ani som sa nestihla nazdať. Semináre vstúpili do môjho rozvrhu, zamiešali mi pár kariet (a trochu rozbúrali priemer), ale myslím si, že som túto hru uhrala ešte celkom dobre, aj keď už mi na konci chýbali esá v rukáve.

Po rozdávaní vysvedčení a všetkých oficiálnosťach sme sa dohodli, že pôjdeme niekde sadnúť, ako to robíme každý rok. Keďže s nami nemohla chýbať Emma, vybrali sme rovnakú kaviarničku, v ktorej sme boli na začiatku roka, keď k nám prišla. Zaspomínali sme krásne tiché "awkward moments", keď ona ešte nevedela po slovensky skoro nič a my sme sa za svoju angličtinu hanbili. Napriek tomu sme neváhali trepať dve na tri, len aby nebolo ticho. Padlo aj pár sĺz z Emminej strany, keďže sa 9. júla vracia naspäť do Ohia a predsa len, po roku je návrat domov ťažší ako si pôvodne myslela. Ešte sme sa však nerozlúčili - v stredu má veľkú rozlúčkovú párty, na ktorú pozvala asi polovicu školy... uvidíme koľko ľudí príde. :"D

Inak som prázdniny začala v kľude a osamote doma za počítačom čumením gameplayov a hraním jednej hry, ktorá mi nedala pokojne žiť. Ešte sa zo mňa na staré dopelé kolená stane gamer... tse, tse. Síce by som mala ásť robiť, niečo užitočné, ale ešťe je len prvý deň... give me a break! :"D


Čmáraniny 2008 - 2013

27. června 2013 v 22:28 | Ryuki Chinto |  Iná tvorba

Motivačné pokrokové dA meme ~

Koniec roka nastal, Ryuki si robila poriadky vo veciach a nrazila na zopár obrázkov, ktoré potrebovala pozakladať do svojich kresbičkových zakladačov... nejako sa však kresbami začala prehrabávať a nakoniec sa rozhodla, že vyplní toto jednoduché meme pre svoj dobrý pocit.

V tomto meme je zachytená celá moja história v kreslení mangy a anime, keďže presne v roku 2008 som sa práve tomuto štýlu začala naplno venovať. Dovtedy som však kreslila len náhodné kresby vo svojom štýle, alebo v štýle animákov, ktoré som vykukala z Fox Kids a Jetixu. Manga prišla ako blesk z jasného neba a zatiaľ ma - ako je to vidieť - nepustila.

Medzičasom som prestriedala rôzne štýly, stále som pracovala na zlepšovaí niečoho iného - raz to boli výrazy tváre, inokedy som sa snažila odstrániť strohosť pri rádoby pohybe, potom som sa babrala s digitálnou kresbou, ktorej počiatky boli biedne. So všetkými týmito faktormi doteraz stále bojujem a stále sa učím nové a nové veci a ešte sa aj veľmi dlho budem - napriek tomu si myslím, že to už nie je také beznádejné ako v začiatkoch, ktoré sa do tohto meme nezmestili a nejako som ani nemala chuť ich zverejňovať. :"D

Občas si človek potrebuje urobiť takéto meme aby sa v zlých dňoch uistil, že napriek všetkému napreduje v tom čo robí a môže byť so sebou spokojný. Pretože aj keď ešte nie je tam, kde by chcel byť, je podstatne vyššie ako bol napríklad pred rokom alebo pred dvoma. Pretože pokrok v tom, čo človek robí rád je ten najlepí pocit, aký si môže človek dopriať. <3

DtB OVA - Can you Fly?

26. června 2013 v 17:35 | Ryuki Chinto |  Hudba

Cesta z výletu a dnešná únava ma akosi priviedla naspäť k tomuto anime a jeho soundtrackom.

Akonáhle som si to dnes pustila cestou domov v električke, takmer som zaspala. Počasie bolo viac ako vhodné - zamračené, poprchávalo, bolo chladno, ja som sa trepala domov so zvyškom vecí, ktoré som nechala v skrinke a na prázdniny ich musíme vypratať. Atmosféru mi táto skladba podčiarkla perfektne.

Napriek tomu je to jedna z mojich obľúbených naspievaných skladieb z tohto OST, aj keď sa nepekne priznám, že som OVA nevidela. A druhú sériu... November je mŕtvy a chudák Hei si asi odniesol hnev scénaristov, pretože tam je za solídnu trosku - aspoň čo som videla a nejako neplánujem Ryuusei no Gemini dopozerať. Teším sa však na október, kedy začne vychádzať tretia séria z obdobia vojny v južnej Amerike - a prekvapivo - všetci tam budú živí a nebudú môcť umrieť! Ha! :"D

Prvý a posledný výlet

26. června 2013 v 17:13 | Ryuki Chinto |  Okom blogera
Pieniny 2013: Všade voda, pokazené bicykle a Michal David.

Myslím, že lepšie by sa náš výlet aninedal zhrnúť, napriek tomu sme si ho všetci užili a mali sme radosť, že sme po troch rokoch konečne niečo zorganizovali, aj keď sme tam nakoniec nešli všetci. Bol to náš prvý a zároveň aj posledný školský výlet, keďže sa tohto času na na budúci rok kvôli maturite už "nedožijeme". A ako sme sa teda mali?

Deň prvý

Cesta prebehla celkom pokojne, až na fakt, že vodič púšťal hudbu tak nahlas, že sme mu museli ísť povedať nech to stlmí, lebo naše bubienky aj po rokoch praxovania so slúchatkami neboli na takéto pecky pripravené. Na Staroľubovnianskom hrade sme okrem prehliadky interiérov stihli aj predstavenie sokoliara. Zo všetkých tých vtákov sme boli nadšení skoro ako tie malé deti, ktoré na predstavení boli s nami. V mojom foťáku mám fotky polovice triedy s dravými vtákmi - no neodfoťte sa s nimi, keď už sú takto k dispozícii! A my že sme dospelí? Tse.

Cestou na plte sme sa zastavili v nejakej náhodnej reštaurácii - myslím, že sa volala Goralský Dvor alebo tak nejak - a objednali sme si obed, na ktorý sme čakali trištvrte hodiny a takmer sme nestihli plte. To bol však lepší zážitok. Triedna sa bála, že sa plťka prevrhne a my skončíme v hlbinách studeného Dunajca... nič také sa však nestalo a po krásnej hodinovej plavbe sme sa dostali na miesto vzdialené 12 km od ubytovne. A sme doma. Ako sa dostať naspäť?

Pôvodne bolo na pláne, že po nás príde autobus, ale to vodič zamietol. Kyvadlový mikrobus akosi nepremával, tak neostalo nič iné akoísť pešo, alebo si požičať bicykel za 4 eurá. 18 z 22 študentov - ja medzi nimi - sa rozhodlo pre bicykel, kým obe profesorky spolu so štyrmi "turistami" sa vydali po vlastných. To, že sme na bicykle čakali trištvrte hodiny si odmyslime a prejdime rovno k veci. Tie dvojkolesové rachotinky boli z fajnej časti nepojazdné. Len pre príklad... Adam dostal defekt. Katke spadla reťaz. Viki nefungovali brzdy a nakoniec ju museli tí z požičovne vziať autom naspäť ku ubytovni, lebo jej ich nevedeli opraviť. A ja... ten bicykel nemal vôbec žiaden záber. Absolutne. Nepomáhali ani prehadzovačky, skôr som mala pocit, že mi odpadne celý podvozok - našťastie som po asi hodine šlapania úspešne došla do cieľa. A zadok ma bolí doteraz.

Večer už bol pokoj, až na moment, keď uprostred ničoho vypli prúd a my sme ostali v izbe potme. K tomu sa v noci ešte spustila fajná búrka a blesky to svetlo celkom dobre nahradili. Do postele som ja osobne zaľahla niekedy okolo polnoci, snažila sa vyspať ten vybicyklovaný zadok a psychicky sa pripraviť na druhý deň.

Deň druhý

Program nabitejší ako ten predchádzajúci. Hneď zrána sme sa nalodili a vybrali sa smerom do Poľska, kde nás opäť čakal loď a hrad. Bllo to milé... kým sme nemuseli vyšlapať 310 schodov na priehradu a potom ešte ďalší kopec ku hradu a do prístavu. Plavba bola pokojná a konečne môžem s istotou povedať, že morskú chorobu nemám. Aspoň dúfam. Jediný problém v Poľsku bol výklad - samozrejme že sa po poľsky dalo rozumieť, ale nie až tak dobre, ako keby sme mali výklad po slovesnky. Narpíklad Emma z toho nemala vôbec nič.

Na zámku bolo pekne, najviac ma upútala značka "Pozor straší" pred vchodom. Celkovo, Niedzica je jedne z tých zámkov, kde toho zachované pomerne dosť pôvodného, čo sa týka schodísk a krivých podláh, kde som sa neraz skoro vysypala, ale jednoducho to stálo za to. Po prehliadne sme sa opäť museli vyteperiť tými schodami dole a hurá na našu poslednú zastávku - Červený Kláštor.

Dokonalé miesto. Musím sa priznať, myslela som, že kláštor bude nuda a že to bude tá najmenej atraktívna časť výletu. Omyl. Daký dokonalý pokoj, aký z toho miesta sálal sa len tak nenájde. V nádvoriach a múroch akoby bol zvečnený pokoj z čias, keď tam ešte žili mnísi. Úplne iný svet - pocítili sme to všetci, akonáhle sme opustili jeho brány. Rušný svet za múrmi nás opäť pohltil a v ten moment akoby sme si na chvíľku nevedeli predstaviť návrat do nášho mesta. Mágia.

Po tomto príjemnom zážitku nás čakala cesta domov, ktorú polovica autobusu prespala. Ja osobne som prespala len polku a potom ma zobudila opäť hlasná hudba. Keďže si Emma za ten rok veľmi obľúbila Michala Davida, hitovky nesme chýbať... a celú cestu po diaľnici z Prešova do Košíc znelo "Nonstop", ktoré som si zaspievala raz... druhýkrát som si už dala slúchatka a tretí a štvrtý krát som sa neúspešne snažila ho prehlušiť soundtrackmi z Darker Than BLACK a Durarara!!. Keď sa po štvtom repete vodič opýtal či ešte raz, tak som s trištvrtinou autobusu jednoznačne zavelila: "NIE!" :"D

Ako na potvoru mi ušla električka akonáhle som vystúpila z busu, tak som musela čakať na MHDčkový autobus, ktorý ma konečne doviezol domov. Nemala som energiu ani na vybalenie sa. napriek tomu som to zvládla a večer som chvíľu aj pochatovala... čo sa na mne podpísalo dnes, lebo v škole so mnou naozaj nebola reč. Too tired, bro.

Mám dojem, že dnes asi pôjdem spať skôr, keďže zajtra ťahám do školy notebook aby sme doriešili oznamka na stužkovú a všetky tieto maturitné prkotiny, lebo budúci rok na to nebude veľmi čas. Napriek únave a ubolenému zadku neľutujem, že som išla. Na výlete bolo parádne a som nadovšetko spokojná. :)

DRRR!! Speedpaint

23. června 2013 v 11:38 | Ryuki Chinto |  Streams & Speedpaints

YouTube ma nahneval.

Ja sa babrem s nastavovaním hudby ako idiot a oni sa rozhodnú, že mi ju vypnú, lebo podlieha autorským právam. Okej, chápem, podlieha autorským právam, fajn, ale kredity som mala, disclaimer tiež, ale oni nie... tak som sa nahnevala, zmazala ho, pomenila, čo sa dalo a tresla ho tam opäť. Bez hudby. -_-" Whatever...

Zrýchlená verzia včerajšieho dvojhodinového streamu vo ôsmich minútach. Video v plnej dĺžke je ešte stále k dispozícii na Ustreame... som zvedavá, kedy aj ten začne mazať zvukové stopy, na ktoré nemáme nárok. Ach jo, čo už.

Štvorylka po druhýkrát

23. června 2013 v 9:21 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Vyrobené online. ^^

Výtvor zo včerajšieho streamingu... žiadna búrka nakoniec nebola a moje spojenie to statočne vydržalo až do konca - síce sa to nezaobišlo bez takých tých typických sekaní obrazu a zvuku, ale myslím, že to bez toho ani nejde. Kida a Mikado si zatancovali, môj monitor nedostal epileptický záchvat a dokonca som obrázok dokončila na minútu presne. Takmer na sekundu presne o 23:00.

Štvorylka sa pre mňa stala vďačnou témou na kreslenie - ale sľubujem, že už si s ňou dám pokoj a dám sa do iných vecí... ale to až sa v utorok vrátim zo školského výletu, na ktorý odchádzam zajtra ráno. :) Predtým by sa mi však ešte bolo dobré pobaliť... hmpf.

Okej, to je všetko, čo som chcela... celé video zo streamu je ešte stále k dispozícii v archíve tu. ~ :)

Vreckové balenie

22. června 2013 v 18:04 | Ryuki Chinto |  Paperchildren

Cítim sa trochu hlúpo, že mi takáto vec nedošla hneď na začiatku, ako som začala Durarara pozerať...

Aká? Že v Európe máme svoju vlastnú deriváciu japonských Pocky. A že sa volajú Mikado. :"D Akonáhle mi došla táto skutočnosť, rozhodla som si jednu krabičku s určitosťou po dlhom čase zohnať a uchovať ju pre budúce potreby. Tak sme sa v piatok (po tom čo sme si dali skvelé mlieko s kokosom, om nom nom) vybrali do Tesca - samozrejme nám ušlo zopár nepekných vtipov ohľadom kupovaného výrobku, Keďže e aj Lily DRRR!! videla... to však radšej nerozoberajme. ^^;

Dnes, keď som malého Mikada finišovala mamka si neodpustila prezieravý úsmev s komentárom "Už je mi úplne jasné, prečo si si tie tyčinky chcela zohnať" Opäť raz odhalila moje fanartistické pohnútky za rýchlym nákupom potravín... :"D Mikado vyšiel ako tak vcelku, aj keď z tohto uhla vyzerá, že má jedno oko menšie ako druhé, ale nevadí. Vytrŕča z krabičky pred Jarvisom, ktorého monitor pred pár týždňami rozbil Shizuo. Našťastie Jarvis v zdraví prežil a ďalej veselo funguje, aj keď som včera ten pocit nemala, keď môj monitor dostal epileptický záchvat. (kvôli blbému nahrávaciemu programu mi celý obraz preblikával na zeleno a naspäť asi v rýchlosti 10 krát za sekundu a na oči to príjemné nebolo... TECHNO RAGE!!) Dnes je však všetko v poriadku a dúfam, že aj bude, keďže večer sa plánuje streaming. Ten epileptický monitor počas streamu by nebol príjemný pre nikoho z nás. :"D Avšak ten program je už odinštalovaný, takže by sa žiadne technické problémy nemali vyskytnúť. Dúfam. ~

Naživo s DRRR!! podfarbením

19. června 2013 v 22:47 | Ryuki Chinto |  Streams & Speedpaints
Tak!

Dnešným dňom sa školský rok oficiálne uzavrel, aspoň po známkovej stránke. Preto bude čo? Streaming!

Štvorylka chytila moju hlavu, Durarara!! rovnako, keďže som toto skvelé anime dokončila len asi dva dni dozadu... tak si idem pred školským výletom trochu zafanartovať.

DRRRaw Streaming!! bude v sobotu, 22. júna o 21:00 na mojom kanáli.

Kto bude mať chuť, čas, alebo náladu, je vítaný!

That's all. ^^


Nájdete za mňa náhradu?

18. června 2013 v 16:08 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Je vidieť, že koniec školského roka sa blíži...

Človek konečne môže po týždňoch predretých v knihách a laviciach vymeniť aj za nejaký tenm čas strávený nad počítačom... samozrejme, s tabletom v ruke.

Opäť Makishima (haters gonna hate) á la Psycho-Pass ma tak skoro nepustí. Tie ruky... *dead* takmer ma porazilo, ale donútila som sa tento fanart dokončiť. Predstavovala som si ho na začiatku síce úplne inak, ale nakoniec som sa sama so sebou dohodla, že sa nebudem prepínať a tráviť na tom nehorázne dlhý čas a zjednodušila som si to... áno, toto je už sakramentsky zjednodušená verzia.

Sľubujem, že začnem robiť na originálnych veciach. Bohužiaľ, fanarty sú najlepší spôsob na odbúranie stresu... a že ho bolo dosť. :"D A teraz sa balím a padám na výtvarku na technickú kresbu... fňuk, tak sa mi nechce v tom teple vychádzať von... Linky na použité materiály nájdete v popisku na dAčku. Enjoy!

Rednutie článkov

15. června 2013 v 22:20 | Ryuki Chinto |  Blog
Tak...

Možno ste si to všimli, možno nie, ale kategóriu anime & manga som značne obmedzila... ruka ma bolí od klikania, ale môj cieľ bol splnený a články sú vytriedené.

Pomalé preorientovávanie tohto blogu hlavne na moje práce sa pomaly začal - lebo v takomto režime fungujem už nejaký ten polrok. Samozrejme tu budú pribúdať aj iné veci. Podľa nálady.

Tak. To je všetko. Pre dnes som mŕtva a preto sa pracem do postele ku Blade Runnerovi alebo Nahému Slnku... ešte uvidím.

Dobrú noc. ~


Vitajte v Matrixe

15. června 2013 v 15:43 | Ryuki Chinto |  Blog

Vzhľadom na to, že je koniec školského roka a matematiky mám skutočne už plné zuby, bolo na čase zmeniť vzhľad.

Vyhral to Matrix. Pokiaľ sa pamätám, matrixový vzhľad tu bol len raz a veľmi ťahal oči. Tomuto nežiadúcemu efektu som sa snažila vyhnúť a tej žiarivej zelenej tam dať čo najmenej a nahradiť ju jemnejšími odtieňmi. Takisto som zmenila písmo, aby korešpondovalo ku padajúcemu kódu, tak dúfam, že je dostatočne čitateľné. V záhlaví som použila fanart, ktorý ako Ikona dominuje obom mojim Tumblrom, Pixivu aj UStreamu. Tak uvidíme, kedy sa mojim očiam zunuje...

Kredity na požuité komponenty nájdete v dolnej časti stránky. :)

Štvorylka v Ikebukure

15. června 2013 v 11:52 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Nemala by som stávať hore do teťej ráno, potom to takto dopadá.

Spomínate na štvorylku? Každoročne sa tancuje v niekoľkých slovenských mestách so zámerom zlomiť svetový rekord v najväčšom pošte tancujúcich ľudí. Osobne som toho šialenstva bola súčasťou v roku 2010 a 2011 - a náramne som si to užila.

Prečo tento fanart? Mne osobne stačilo rozpozerať Durarara!! a uvedomiť si, že košické mestské farby sú žltá a modrá. Kvôli škole som nemala čas tento fanart uskutočniť, ale konečne som sa včera (resp. dnes v skorých ranných hodinách) k tomu dostala. Predstava všetkých tých tvárí z oboch gangov ako spolu tancujú na ulici štvorylku ma proste nenechala na pokoji. Len pre opredstavu, video zo štvorylky 2008. :"D

Obeťami sa stali Kida a Mikado. Nie žeby som ich shipovala... but I regret nothing. :"D Mikado ma trochu krátku ruku a celé je to pokrivené, ale zhadzujem to na fakt, že už bolo dávno po polnoci, keď som na tomto pracovala. Amen! ~

Robopsychologička

14. června 2013 v 22:57 | Ryuki Chinto |  Fan Arty

Opäť zabŕdam do sci-fi...

Asimov - obľúbený spisovateľ. Susan Calvin - obľúbená ženská postava, spolu aj so všetkými robotmi, s ktorými sa počas života stretla. Nemyslím si, že film Ja, Robot treba nejako extra predstavovať. Napriek tomu, mám pre vás jedno odporúčanie - read a book. Skutočne je to iná postava ako vo filme a aj keď musím povedať, že čo sa týka tej "technickejšej" stánky, Sonnyho som si obľúbila viac ako NS-2 v poviedke. (veď prečo by som potom po ňom pomenúvala svoj notebook?)

Obrázok začatý počas streamovania presne pred dvoma týždňami... dva týždne oňho nebolo zavadené kvôli škole... a dnes som sa konečne odhodlala a dokončila som ho! Výsledok mohol byť lepší, ale ja som spokojná. Vcelku. Kedy bude ďalší streaming, to neviem... ale možno čoskoro. Týmto sa tiež chcem poďakovať tým, čo sa zastavili na malú ukážku tvorby v reálnom čase. :)