Červen 2014

Úspech!

30. června 2014 v 13:32 | Ryuki Chinto |  Okolo mňa...
Po sérii neúspechov s umeleckými vysokými sa na mňa konečne usmialo šťastie. Bola som prijatá na pomaturitné štúdium na filmovej škole, kde sa pekne pripravím na prijímačky a budúci rok snáď budem na vysokej úspešnejšia ako teraz.

Zozbierala som 59 bodov zo 60 a som na seba hrdá. Zajtra je zápis. A od septembra hrr do všetkých tých krásnych šútdií, ktoré tam majú. Aww!


Prisahám, že nie som masový vrah...

30. června 2014 v 12:50 | Ryuki Chinto |  Iná tvorba


Konečne sa mi po XY rokoch podarilo nechať si narásť nechty, čo mi otvorilo obzory do pre mňa neprebádanej časti umenia, čo je manikúra.

K super jednoduchému tutorialu som sa dostala cez čo iné, než Tumblr. A keďže mi zo starej manikúry ostalo nalakovaného už len dva a pol nechta na oboch rukách, dnešok bol jasný.

A na to, že to bol prvý pokus, vyyšli celkom dobre. Pravá ruka je síce viac krvavá ako som očakávala, ale som spokojná. Už teraz som zvedavá na výrazy ľudí v MHD až sa poobede a zajtra budem teperiť do mesta. >:"D

Pink is so mainstream

14. června 2014 v 20:20 | Ryuki Chinto |  Blog

Keďže som povstala z mŕtvych, rozhodla som sa vzkriesiť trochu aj ten vzhľad blogu.

Hodený do svetlej modrej, pretože modré ružičky budú vždy najčarovnejšie, aj keď červené sú klasika. Dúfam, že veľmi neťahá oči, pretože ako sa poznám, pobudne tu dlho.

A tým dlho myslím naozaj dlho. Posledný tu bol od októbra minulého roka.

Enjoy!

Ruže v rozkvete

14. června 2014 v 16:20 | Ryuki Chinto |  Kto? Ja? Žeby?

Súčasť požadovaných prác na moje posledné prijímačky je fotografia/autoportrét. Preto som sa predvčerom vybrala do našej džungle... záhrady, aby som niečo málo nafotila. Pre priímačkové účely som vybrala iný obrázok, ale túto mám rada, aj keď nie je zaostrená. :"D

Surprise, bitches!

14. června 2014 v 16:03 | Ryuki Chinto |  Okom blogera

Veru, nie je tomu tak. Ja žijem.

Aj keď za posledných niekoľko týždňov, takmer mesiacov som ten pocit naozaj nemala. Bol to jeden obrovský chaos. Začalo to krásne tým, že po písomných maturitách sa z mojej obyčajnej chrípky vykľul zmutovaný čierny kašel. Nasledovali tri týždne doma na antibiotikách, probiotikách, sirupoch a pocite absolútnej mŕtvosti, keď človek nevedel povedať súvislú vetu bez toho žeby sa nezačal dusiť ako tuberák. V zdraví som to po vybratí 9 druhov tabletkovej medicíny prežila. Lenže čo bol hlavný problém po vymeškaní 3 týždňov v škole? 12 nenapísaných písomiek.

Bingo, dva týždne pred akademickým voľnom som ich všetky musela dopísať. Aj som ich dopísala. Z toho 6 bolo zo štyroch matík. Bolelo to. Veľmi. Toto vysvedčenie bolo nahoršie za moju históriu vôbec, mala som tri trojky a úprimne, bola som šťastná že cvičenia z matiky sa mi podarilo vytiahnuť, inak by som na istotu mala za štyri. A podarilo sa mi preplaziť sa do akademického týždňa...


Kedysi dávno som "niekomu" (O Hai Kadet) sľúbila že nebudem pred maturou panikáriť. I TRIED! Týždeň zbehol ako voda, kopa príkladov, kopa kadečoho čo človek vedel aj nevedel... Môj osobný úspech bolo naučenie sa 142 strán literatúry za dva dni (aj keď naučenie bolo asi silné slovo). Napriek tomu mi to prinieslo zo slovenčiny a literatúry jenotku, takže moja spokojnosť je oprávnená. Angličtina sa dočkala prelistovania, á la ak má človek vyučovanie na úrovni C1 a maturuje na B2, nemal by to byť taký problém - jedna z mála vecí, ktoré som vo výuke na našej škole ocenila. Za jedna. Horšia časť ma čakala nasledujúce dni.

Na informatike som si vybrala svoju celomaturitnú smolu. Najťažší program. Zo všetkých 30 otázok. Seriously. Namakaní chalani z matickej triedy povedali že by ho celý neurobili, kde to ešte ja. Ja, čo to chvíľu na pol roka vyzeralo, že prepadnem z programovania. Napísala som tri riadky kódu... a tak prišiel breakdown. Priamo v miestnosti, pred komisiou. Profesorka za mňa ochotne prečítala zadnanie a pomohla mi ako sa dalo, aj keď zo mňa to liezlo ako z chlpatej deky. Zachránila ma teória a fakt, že nejdem študovať informatiku v budúcnosti a priniesla mi trojku, ale myslím, že moja vyučujúca na mňa nezabudne. :"D Pozitívne na tom bolo, že po informatike som akosi cítila, že smola je za mnou a matika o dva dni nemôže byť taká zlá...

Nič však nezmenilo fakt, že som teóriu na matiku ešte nevidela a tak som strávila celý "voľný" deň rýpaním sa v matematických poučkách a definíciách. Rýpala som sa dlho... ale môj pocit sa potvrdil. Z matiky som vytiahla jednu z najľahších vecí a ešte si so mnou komisia stihla aj zažartovať. :"D Na to, že matiky som sa desila najviac a doslova som išla len na "zmaturovať", na svoju dvojku budem hrdá snáď dokonca života.


Zmaturované mám, ešte mam čakajú jedny prijímačky, ale to už prežijem. Dlhé prázdniny si zatiaľ veľmi neužívam, nejako zo mňa spadol celoročný chaos a nie som schopná nič robiť. A hnevá ma to. Veľmi ma to hnevá. Ale snažím sa to prekonať a raz za čas byť pozitívna aj k sebe. Mňa to prejde. Dúfam, že čoskoro a zasa budem môcť byť akčná. Zatiaľ len pozerám American Horror Story a z času na čas niečo načmárem. Jup a mám brigádu. Pracujem v Tramtárii - chodím na akcie pre deti ako animátorka, mám na starosti maľovanie na tvár a trblietavé tetovanie. Zatiaľ som bola každý víkend a zajtra idem tiež - je to fajn spôsob ako si privyrobiť, keď sa dnes poriadne brigády zháňajú tak ťažko. A všetky deti zatiaľ prežili. :"D

V skratke, som živá, viac menej zdravá, snažím sa dostať do správnej psychickej pohody, byť pozitívna a užívať si prázdniny.

A čo u vás, ľudia? Ak tu nejakí ešte ste. :"D